Agamy (Pogona)

Pogona (agama) je medzi teraristmi veľmi obľúbená nielen kvôli svojmu fascinujúcemu vzhľadu, ale aj preto, že s trochou intuície a taktu sa z agám môžu stať mimoriadne prítulné a krotké stvorenia. Aj keď s teraristikou ešte len začínate a ste len vo fáze objavovania, agamy sú v začiatkoch dobrou voľbou. Vopred sa informujte o rôznych druhoch a požiadavkách na chov týchto minidinosaurov z Austrálie.

Čo sú agamy?

Agamy sú denné jašterice z triedy plazov. Existuje šesť priznaných druhov, v teraristike sú najobľúbenejšie agama bradatá a agama trpasličia.

Aké druhy agám existujú?

• Pogona microlepidota, severozápadná Austrália
• Pogona minima, západná Austrália
• Pogona mitchelli, severozápadná Austrália
• Pogona nullarbor, nížina Nullarbor v južnej časti strednej Austrálie
• Pogona barbata (agama bradatá), východná Austrália
• Pogona vitticeps (agama bradatá), stredná až južná Austrália
• Pogona minor, západná až stredná Austrália
• Pogona henrylawsoni (agama trpaslíčia), severovýchodná stredná Austrália

Kde žijú agamy?

Rôzne druhy agám sú rozšírené po celom austrálskom kontinente. Ich životným priestorom je suché vnútrozemie Austrálie – nenájdete ich len na vlhkom severe a na okraji juhovýchodu a juhozápadu svetadielu, ale ani na Tasmánii. Obývajú iba suché a pusté miesta, ako sú stepy, polopúšte a suché lesy so skromnou vegetáciou.

Ako vyzerajú agamy?

Sú to malí draci, dinosaury alebo bájne tvory? Bez ohľadu na to, o ktorom druhu hovoríme, platí nasledovné: so svojím dlhým chvostom, pichľavými šupinami a nádhernou bradou tieto stvorenia fascinujú všetkých milovníkov plazov.

Hlavným znakom agám je ich typická brada. Na základe nej boli aj pomenované. Hrdlo posiate ostňami vedia agamy v prípade nebezpečenstva vyskladať do úctyhodných tvarov, čo rady využívajú na odstrašenie svojich nepriateľov. Rad ostní majú aj na bokoch a na hlave. S nimi odoženú každého protivníka na útek.

Hlava má trojuholníkový tvar. Na každom jej boku sa nachádza oválny otvor. Ten slúži ako sluchový orgán agám. Na lebečnej klenbe majú tieto jašterice umiestnené ešte tretie oko, ide o takzvaný paretálny orgán na vnímanie rozdielov svetlosti.

Agamy majú mimoriadne hrubú kožu, ktorá je pokrytá vrstvou silných šupín. Optimálne chráni agamy pred UV lúčmi, zraneniami a stratou tekutín, čo je dokonalá výbava na prežitie vo vyprahnutom austrálskom vnútrozemí!

Základné farby agamy sú sivá, béžová a hnedočervená, čím dokonale opticky zapadnú do austrálskej prírody a sú ideálne ukryté pred nepriateľmi. V závislosti od potreby dokážu svoje farby meniť. Po nahriatí na slnku zmenia farbu na čiernu, aby lepšie prijímali teplo. Ak im hrozí prehriatie, zmenia sa na svetlejšie a žiarivé odtiene, ktoré lepšie odrážajú slnečné lúče.

Ako rozoznať samca od samice?

To, či máte do činenia s ním alebo s ňou, nemôžete rozoznať priamo na prvý pohľad. Všímajte si ale spodný základ chvosta, kde za kloakou u dospelého samca uvidíte dve vrecúška, v ktorých sú umiestnené párové orgány na párenie. Okrem toho majú samce na spodných stehnách svojich zadných nôh viditeľné žľazy, takzvané femorálne póry.

Čo je pre agamu typické?

Túžite po teráriovom zvierati, ktoré môžete nielen pozorovať, ale viete si ho vziať aj do ruky? V tom prípade sú agamy presne to, čo potrebujete mať vo svojom teráriu. Agamy totiž dokážu byť veľmi prítulné a zdá sa, že blízkosť svojho chovateľa si náležite užívajú. Voči iným agamám sa však tieto austrálske jašterice správajú úplne inak: agamy sú samotári, ktorí svoj revír agresívne bránia pred votrelcami. Partnera si hľadajú len v dobe párenia. Ak sa stretnú dve agamy, dorozumievajú sa rečou tela. Svoju dominantnosť dávajú najavo rýchlym kývaním hlavy, otvorenou papuľou a šľahaním chvosta. Boje o moc nie sú žiadnou výnimkou.

Agamy majú silné a svalnaté nohy, s ktorými vedia rýchlo utekať, a preto patria medzi mimoriadne dobrých a zdatných lovcov. Agamy sú aktívne počas dňa a ako všetky plazy, aj ony sú studenokrvné, čo znamená, že nedokážu udržiavať konštantnú telesnú teplotu. Preto sa rady pravidelne vyhrievajú na slnku. Ak sa o svoju agamu budete dobre starať, bude vám robiť radosť 10 až 15 rokov.

Kedy prechádzajú agamy na zimný spánok?

V zime majú agamy dva až tri mesiace zimného spánku. Počas tohto obdobia prebieha metabolizmus agám v úspornom režime a zvieratá sa stiahnu, aby si oddýchli. Svojim agamám doprajte prirodzený zimný odpočinok aj v teráriu a prijmite potrebné opatrenia:

• Zimný odpočinok trvá 2 až 3 mesiace
• Začiatok v novembri alebo decembri
• Zníženie teploty do 3 týždňov na 18 °C
• Zníženie osvetlenia na 7 až 8 hodín denne, neskôr ho úplne vypnúť
• Zníženie množstva krmiva, 1 týždeň pred zimným odpočinkom už nekŕmiť
• Zabezpečiť pitnú vodu
• Počas 3 týždňov znova pomaly zvyšovať teplotu a svetlo

Kedy kladú agamy vajcia?

Agamy dosahujú pohlavnú zrelosť v druhom roku života. Gravídne samice zahrabávajú svoje vajcia do jemne vlhkého piesku – v závislosti od druhu agamy to môže byť päť až 30 vajec. Na chov v teráriu potom treba vajcia opatrne vyhrabať a premiestniť ich do inkubátora s chovnou pôdou. Pri dennej teplote 26 až 29 stupňov Celzia sa potom mláďatá vyliahnu o 50 až 70 dní.

Ako treba chovať agamy?

Agamy sú samotári. Veľmi žiaduci je preto chov v teráriu po jednom. Ak si želáte chovať skupinu agám, v teráriu treba chovať vždy iba jedného samca. Skupinový chov navyše odporúčame len u menej agresívnych druhov, ako sú Arten Pogona vitticeps alebo Pogona henrylawsoni. Ak ešte nemáte žiadne skúsenosti s plazmi, najlepšie spravíte, keď začnete iba s jedným zvieraťom.

Je možná aj socializácia s inými druhmi jašteríc, podmienkou sú však podobné nároky na mikroklímu a dostatočná veľkosť, aby ich agamy nepovažovali za krmivo. Ako dobrá voľba sa javia napríklad agama golierová alebo jašterica z podčeľade Uromastycinae.

Čo je dôležité pri výbere terária?

Agamy sú v prvom rade živočíchy žijúce v pôde, a preto potrebujú terárium s čo najväčšou plochou. Terárium pre dospelú dvojicu má preto spĺňať tieto minimálne rozmery:

• 160 cm x 80 cm x 80 cm (DxŠxV) pre Pogona vetticeps
• 120 cm x 60 cm x 60 cm (DxŠxV) pre Pogona henrylawsoni

Jašterice sa cítia v teráriu ozaj pohodlne až pri teplote od 28 do 30 °C. Vtedy sa stanú aktívnymi a rozbehne sa u nich metabolizmus. Dbajte na to, aby ste v teráriu zriadili rôzne teplotné zóny a slnečné miesta.

Pre správny chov agám je okrem toho dôležitá nízka vlhkosť vzduchu 40 %, efektívne vetranie a dostatočné osvetlenie. Agamy v lete navyše potrebujú svetelný režim v trvaní 12 – 13 hodín, na jar a neskorú jeseň 10 hodín.

Aká technika je vhodná pre terárium?

Čo potrebujú tieto mini dinosaury v teráriu?

Agamy potrebujú podľa možností voľnú plochu na behanie, ale poteší ich aj veľký konár na lezenie. Pod nohami majú tieto plazy skôr robustnejší podklad. Zadné steny majú slúžiť ako ochrana proti pozorovaniu a treba mať aj pomôcky na lezenie pre plazy. Rastliny nezohrávajú u agám žiadnu úlohu, považujte ich čisto za ozdobné prvky. Môžete vysadiť napríklad sukulenty alebo agávy.

Aby sa vaši miláčikovia cítili dobre, terárium treba každý deň čistiť od trusu a moču. Podstielku treba komplet meniť približne dvakrát ročne v závislosti od znečistenia. Svoje jašterice budete udržiavať v čistote s pravidelným rituálom kúpania, ktorý majú agamy veľmi rady. Kúpu sa v malom plastovom teráriu alebo umývadle s vodou o teplote približne 30 °C. Pozor na výšku hladiny, agamy by mali vo vode vedieť stále stáť.

Čo žerú agamy?

Agamy sa živia predovšetkým živou potravou. Pri chove v teráriu môžete kŕmiť zvieratami, ako sú svrčky, kobylky alebo šváby. Ich vyvážený jedálniček má obsahovať aj rastlinnú výživu. V lete ich kŕmte púpavou, ďatelinou alebo sedmokráskami a v zime im dávajte šaláty alebo mrkvu. Podvýžive vitamínmi a minerálmi predídete podávaním vitamínových a minerálnych preparátov. Miska čerstvej vody zabezpečí, že vaše zvieratá budú mať vždy dostatok tekutín.

Prehľad všetkých informácií o chove agám

• Pôvod/rozšírenie: Austrália
• Životný priestor: polopúšte, stepi, suché lesy
• Hmotnosť: v závislosti od druhu 35 až 400 gramov
• Dĺžka života: 10 rokov a viac
• Veľkosť terária: Pogona vitticeps dvojica: 160 x 80 x 80 cm (DxŠxV), Pogona henrylawsoni dvojica: 120 x 60 x 60 cm (DxŠxV)
• Chov: Osamote, dvojica alebo hárem
• Teploty v teráriu: 28 – 33 °C
• Vlhkosť vzduchu v teráriu: 40 % cez deň
• Podklad v teráriu: jemný štrk alebo ílovitý červený piesok
• Vybavenie terária: ploché kamene, korene, konáre, sukulenty a agávy
• Výživa: živočíšna a rastlinná výživa
• Zvláštnosti: aktívne cez deň, zimný odpočinok
• Sociálne správanie: samotár
• Ťažkosti pri chove: agresívne voči iným jedincom
• Socializácia: agama golierová, jašterica z podčeľade Uromastycinae

Wir hoffen, unsere Bartagamen Infos haben Ihnen Lust auf die Haltung von Pogonas gemacht. Ob Streifenköpfige Bartagame oder Zwergbartagame – beide Arten eignen sich besonders gut für die Haltung im Terrarium. Wir wünschen Ihnen viel Freude mit Ihren Tieren.