© Fotoimpressionen / stock.adobe.com
Korytnačky patria k najstarším stavovcom na svete. Korytnačka zelenkastá pritom patrí k obzvlášť obľúbeným druhom. Aj Vy ste nadšení z týchto pravekých zvierat? Potom sa v našom profile plemena dozviete viac o správnom chove, kŕmení a starostlivosti.
Pri korytnačke zelenkastej ide o malú až stredne veľkú korytnačku, ktorej pancier dorastá až do 30 centimetrov. Chrbtový pancier je mierne vyklenutý, základná farba je olivová až žltá s kontrastnými čiernymi škvrnami.
Brušný pancier je pri dospelých samcoch vydutý mierne dovnútra, pri samiciach prechádza rovno. Jednoznačným poznávacím znakom korytnačky zelenkastej je prítomný rohový necht na konci chvostu u oboch pohlaví. Existujú dva poddruhy korytnačky zelenkastej, ktoré majú rôzne vlastnosti:
| Testudo hermanni hermanni | Testudo hermanni boettgeri |
| Chrbtový pancier je vydutý vyššie | Chrbtový pancier je vydutý menej vysoko |
| Základné sfarbenie: intenzívne žlté | Základné sfarbenie: slamovo až olivovo žlté |
| Dva čierne pásiky na brušnom pancieri | Brušný pancier vo farbe rohu |
Korytnačky možno v zásade rozdeliť na skrytokrky a skrytohlavy. Ku skrytohlavom patria vodné korytnačky, ktoré svoju hlavu pri nebezpečenstve zaťahujú pod pancier. Suchozemské korytnačky sú oproti tomu skrytokrky (Cryptodira), ktoré svoju hlavu zaťahujú v smere stredu tela.
Korytnačky suchozemské sú jedným z troch druhov, ktoré patria do rodu európskych suchozemských korytnačiek (Testudo) a sú udomácnené v európskom Stredomorí. Patria sem:
Skôr ako si domov zadovážite nejakú korytnačku, mali by ste získať predstavu o chove svojho nového zverenca. Dôležité otázky: Plánujete svoju korytnačku zelenkastú chovať vnútri alebo vonku? Budete ju chovať osamote alebo vo dvojici? A mali by ste svoju korytnačku zelenkastú združovať s korytnačkami vrubenými?
Korytnačky sa považujú za samotárov a dajú sa dobre chovať samotné. Možný je však tiež chov v háreme alebo skupine samíc.
V čase párovania môžu byť samčie korytnačky dotieravé voči samiciam. Mali by ste preto vždy dbať na prevahu samíc v skupine, a síce na jedného samca aspoň tri samice.
Neodporúča sa ich spájať s inými európskymi suchozemskými korytnačkami, teda korytnačkou vrubenou alebo korytnačkou žltohnedou. Pretože už často dochádzalo k nechcenému kríženiu zvierat.
© mysikrysa /stock.adobe.com
Celkom jednoznačné – suchozemská korytnačka potrebuje pre prirodzený spôsob života veľkorysý výbeh v záhrade. Chov na balkóne by mal byť, ak vôbec, len druhou voľbou. Pretože čím bude zviera väčšie, tým obmedzenejšie bude miesto na balkóne. U dospelých zvierat to napokon vedie k nevhodným podmienkam chovu.
Okrem toho môže poludňajšie slnko na balkóne s južnou polohou spôsobiť prehrievanie zvierat. Balkóny s prievanom môžu zasa spôsobiť prechladnutie zvierat. Takisto by ste mali upustiť od dlhodobého bytového chovu v teráriu.
Ako milovník korytnačky zelenkastej potrebujete v prvom rade veľa miesta pre priestranný, dobre štruktúrovaný voľný výbeh. Pri veľkosti výbehu plánujte najlepšie podľa motta: čím veľkorysejšie, tým lepšie! Orientujte sa podľa nasledujúceho zjednodušeného vzorca:
Aby Vaše korytnačky neutiekli, mala by mať ohrada voľného výbehu vysoká aspoň 25 až 30 centimetrov. Pritom tiež majte na pamäti, že Vaša suchozemská korytnačka vie veľmi dobre hrabať.
Pôvodným životným priestorom suchozemskej korytnačky sú svetlé borovicové a dubové lesy, stepi, krovité a stepné krajiny, ako aj skultúrnené plochy ako lúky, orné pôdy, olivové a citrusové háje.
Snažte sa vytvoriť čo najprirodzenejší korytnačí výbeh, aby ste čo najviac napodobnili prirodzený životný priestor svojej korytnačky zelenkastej.
Pri voľných plochách dbajte na slnečné miestečka, ako aj na tienisté miesta. Vytvorte krajinu s kopčekmi, kameňmi a rastlinami, v ktorej Vaša korytnačka zelenkastá nájde veľa možností na skrývanie.
Na vytvorenie ďalších úkrytov môžete použiť napríklad polovičné hlinené hrnce, väčšie konáre, korene stromov alebo aj lístie. Suchozemské korytnačky majú navyše rady rôzne kamenisté, ako aj zemné pôdne substráty, do ktorých môžu hrabať.
Tieto malé praveké zvieratá okrem toho ocenia, keď vedľa suchých oblastí nájdu aj vlhšie zóny. Dielčie oblasti môžete vystlať napríklad vlhkou slamou. Tým sa zabezpečí potrebné dusno-teplé prostredie a mláďatám to okrem toho ponúka možnosti úkrytu.
Pri chove mláďat by ste tiež mali upevniť nad výbehom sieťku alebo drôtené pletivo, ktoré chráni malé korytnačky pred vtákmi.
Ak by ste chceli svoju korytnačku zelenkastú chovať celoročne v záhrade, potom potrebujete počas studených dní parenisko alebo skleník.
Z hľadiska technického vybavenia pareniska by ste mali myslieť na svetlo, teplo a dostatočný prísun UVB žiarenia.
Zaujímate sa aj o iných obyvateľov terárií? V našom magazíne máme pre Vás veľa ďalších profilov, v ktorých predstavujeme terárijné zvieratá.
Korytnačka zelenkastá sa živí vegetariánskou stravou bohatou na vlákninu. Na dennom jedálničku by mali mať čerstvé divoké rastliny, divoké byliny a listy rastlín.
Občas ich môžete kŕmiť aj zeleninou a šalátmi. Svojej korytnačke však nesmiete dávať žrať ovocie. Namiesto neho je optimálnou každodennou doplnkovou stravou sušené bylinkové seno.
© Janine / stock.adobe.com
Ak sa rozhodnete pre korytnačku zelenkastú, v ideálnom prípade robíte rozhodnutie na celý život. Pretože tieto zvieratá sa môžu bez problémov dožiť vyše 50 rokov.
Korytnačky však nie sú vhodné na maznanie a prenášanie. Radšej sa tešte z pohľadu na tieto fascinujúce praveké zvieratá.
Korytnačka zelenkastá aktívna cez deň patrí k studenokrvným zvieratám, ktoré v chladnom ročnom období upadajú do niekoľkomesačnej zimnej strnulosti: Pri dlhodobom poklese teplôt klesnú telesná teplota, dýchanie a srdcová frekvencia korytnačky na minimum.
Zimná strnulosť je obzvlášť dôležitá pre blaho a zdravie zvierat a mala by sa nevyhnutne dodržiavať každý rok medzi novembrom a marcom. Keď sa teploty opäť zvýšia, korytnačky sa zo strnulosti zobudia.
Možno to znie zvláštne: No korytnačky môžu byť počas zimnej strnulosti uložené aj v boxe s vlhkým lístím v chladničke.
Po zimnej strnulosti sa u korytnačky zelenkastej začne doba párovania, po ktorej nasleduje v máji u samíc kladenie vajíčok.
Korytnačky vtedy potrebujú nejaké vhodné slnečné miesto na kladenie vajíčok. Ak korytnačie samice nemôžu naklásť vajíčka, môže nastať retencia vajíčok, ktorá môže mať pre zvieratá občas smrteľný priebeh.
Zariaďte preto svojej korytnačke kopček na kladenie, ktorý navrstvíte záhradnou zeminou, ornicou a pieskom. Tento by mal byť optimálne vyhrievaný slnkom. Priemerne nakladú európske suchozemské korytnačky štyri až šesť vajec. Korytnačky sa vyliahnu po inkubačnej dobe asi 90 dní.
Pozor: Nezabúdajte, že príchovok podlieha úradnej ohlasovacej povinnosti.
Vo svojej domovine sa korytnačky zelenkasté považujú za silno ohrozené – akýkoľvek dovoz a predaj do Európskej únie sú zakázané.
Pri kúpe tejto korytnačky potrebujete povolenie a príslušné papiere. Korytnačku Testudo hermanni si preto kúpte výlučne u nejakého seriózneho chovateľa. Môžete sa však obrátiť aj na záchytnú stanicu pre korytnačky, ak chcete dopriať nový domov zvieratám bez majiteľa.
Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom. Ako chovať korytnačku ako domáceho miláčika sa dozviete tu.
Gekončík nočný je asi najznámejším a v teráriách najčastejšie sa vyskytujúcim druhom gekóna. Tento atraktívny gekón očarí každého milovníka plazov svojimi veľkými očami a fascinujúcim vzorovaním v často úchvatných farebných variantoch. Vďaka pokojnej a zvedavej povahe gekončíka nočného možno tento druh plazov považovať za takmer krotké zviera.
Korytnačky patria k najstarším stavovcom na svete. Korytnačka zelenkastá pritom patrí k obzvlášť obľúbeným druhom. Aj Vy ste nadšení z týchto pravekých zvierat? Potom sa v našom profile plemena dozviete viac o správnom chove, kŕmení a starostlivosti.
