Ježko bielobruchý

Teraz to bude pichať: Ježko síce patrí medzi exotické zvieratá, ale stále viac získava na popularite. Roztomilé videá s ježkami, ktoré kolujú na video platformách, prispievajú mimo iné  k tomu, že sa v našich domácnostiach objavuje tento malý hmyzožravec stále častejšie. Chov ježka bielobruchého, ktorý je spojený s veľkým úsilím, je však v očiach ochrancov zvierat trochu kontroverzný.

Môžu byť ježkovia chovaní ako domáci miláčikovia?

Ježko je chránený, a preto sa nedá chovať ako domáce zvieratko. Výnimkou je „Ježko bielobruchý (Atelerix Albiventris)“. Tento druh ježka bol prvýkrát dovezený do USA v 90. rokoch, ale o niekoľko rokov neskôr bol jeho chov zakázaný. Napriek tomu boli ježkovia bielobruchí ďalej chovaní a ako domácich miláčikov ich môžete nájsť prevažne v Spojených štátoch.

Vzhľad

Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte. Pichliače sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby. Brucho malých hmyzožravcov je načuchrané a biele, ako napovedá názov. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich. Veľkosť ježka je 14 až 21 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 300 a 500 g.

Správanie

Prirodzeným prostredím ježka bielobruchého sú savany a suché travnaté oblasti strednej Afriky. Ježko bielobruchý je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva. Po zotmení sa vydáva hľadať potravu. Ježko nie je hlodavec, ale hmyzožravec. V zajatí sa dožíva veku 5 až 8 rokov. Na rozdiel od európskych ježkov sa ježko bielobruchý neukláda na zimný spánok. Môže sa však stať, že sa v lete uvedie do „odpočívacej fáze“. V tomto období je menej aktívny ako zvyčajne, ale táto odpočívacia fáza sa u ježkov žijúcich v zajatí objavuje zriedka. Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako veľmi priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky. V prípade nebezpečia sa ježkovia schúlia do klbka a použijú pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom. V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling). Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov. Nie je to žiadny dôvod na paniku. Pozrite si pichliače, aby ste zistili, či sa nejedná o výmenu chorých pichliačov.  Choré pichliače zvyčajne vypadajú ako zlámané. Poraďte sa s veterinárnym lékarom, aby vylúčil prípadné ochorenie.

Chov

Chov ježka bielobruchého je spojený so značnou zodpovednosťou. Uistite sa preto ešte pred zaobstaraním ježka, či pichľavému miláčikovi môžete venovať dostatok času, starostlivosti, peňazí a priestoru.

Terárium

Terárium pre ježka by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Najlepšie je terárium s viacerými poschodiami, pretože ježkovia sú veľmi živí a milujú pohyb. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom. Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka. Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.

Zariadenie terária

Ako podstielku možno použiť stelivo pre drobné zvieratá alebo jemný piesok. Pri výbere piesku sa uistite, že sa ježko nezraní o ostré zrnká piesku. Podstielku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať. Seno do terária nepatrí, pretože steblá sa môžu omotať okolo malých nožičiek a môžu spôsobiť vážne zranenie. V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva. Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček. Do terária patrí samozrejme tiež miska na vodu a na krmivo. Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil. Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily. Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik. Na tento účel možno použiť toalety pre drobné zvieratá s kočkolitom. Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!

Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.

Výbeh

Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb. Za týmto účelom možno terárium spojiť s vonkajším výbehom (bez mreží). Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny. Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.

Výživa

Ako už bolo zmienené, ježko bielobruchý je hmyzožravec. Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím. V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy. Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky. Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov. Okrem hmyzu možno tiež kŕmiť kvalitným krmivom pre mačky. Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%. Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo. To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu. Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku. Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja). Je dôležité, aby strava ježka bielobruchého bola rozmanitá, aby netrpel nedostatočnosťou.

Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko. Jeho organizmus nevie spracovať mliečny cukor, ktorý mu často spôsobuje tráviace ťažkosti.

Ochorenie

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom.

Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie  centrálneho nervového systému a končí smrťou.

U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

Chov

Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách. Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik. Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel. Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá. V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch. Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá. Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.

Kde si môžem ježka bielobruchého kúpiť?

Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur. Viac sa dozviete na príslušných webových stránkach chovateľa. Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa. Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat. Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa. Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov. Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

Prajeme Vám a Vašemu pichľavému miláčikovi všetko dobré!