Perzská mačka

Perzská mačka

Plyšovo vyzerajúce pezrské mačky patria medzi najobľúbenejšie mačky vôbec. Možno Vás prekvapí, že v pezrštine  Gorbe-ye irāni ‚ teda iránska mačka, je označenie pre plemeno, ktoré sa riadi k tým najstarším vôbec – a napriek tomu, že sú dodnes nazývané mačkami pezrskými, vôbec nepochádzejú z Orientu!

Vzhľad

Dlhá, krásna srsť s veľkým množstvom podrastu, ktorým sa pezrské mačky vyznačujú najviac a zaujmú na prvý pohľad. Avšak nie každá dlhosrstá mačka sa radí ku mačkám pezrským – a aby mohla byť medzi tieto plemená zaradená, musí vykazovať oveľa viac znakov, nielen dlhú srsť!

Vzhľad perzskej mačky sa u rôznych chovateľov samozrejme líši, rovnako ako rôzne charakterové vlastnosti, z ktorých niektoré sú uprednostňované a iné vôbec. Spravidla musí byť perzská mačka stredne veľká až veľká. Hmotnosť kocúrov sa pohybuje okolo 7 kg, u mačiek je to skôr okolo 6 kg. Celé telo nesú krátke, ale silné nohy. Chĺpky medzi jednotlivými prstíkmi v guľatých vankúšikoch sú tiež žiadúce!

Okrem dlhej srsti je aj tvár perzskej mačky veľmi typický. Guľatá, široká lebka doplnená zaguľatenými ušami, ideálne s chĺpkami, ktoré z nich vyrastajú von, a veľmi krátky nos, to sú základné znaky peržanky. Horný oblúk nosu by mal končiť presne medzi očami, nesmie byť pod ani nad očnou líniou. Práve toto umiestnenie požičiava mačke jej typický vzhľad, môže však viesť aj k rôznym zdravotným obmedzeniam, vďaka ktorým sa zvýšila vlna kritiky voči veľkému chovaniu perzských mačiek. K tomuto tématu sa však vrátime neskôr. Existujú aj chovatelia, ktorí z vyššie uvedeného dôvodu považujú za štandardnú variantu perzskej mačky s dlhším nosom. To však neodpovedá súčasným normovaným charakteristikám tohto plemena.

U perzských mačiek môžeme objaviť prakticky všetky známe farby. Jednofarební jedinci možu byť čierni, bieli, ryšaví či modrí, ale tiež hnedí (čokoládoví), v holubí šedí (tzv. lila) alebo krémoví. Ale to ešte nie je všetko: dvojfarební a trojfarební jedinci (korytnačkoví) sú rovnako obľúbení ako perzské mačky exotických farieb, tzv. dúhových farieb. Zatiaľčo je veľká časť srsti sfarbená jednou farbou, srsť pri korienkoch nesie strieborno bielu farbu. Pokiaľ sú zafarbené len špičky chlpov a zvyšok plochy je strieborno biely, tak sa jedná o farebnú variantu „shaded“ teda tieňovanú.

Perzské mačky vykazujú rovnaký normovaný plemenný štandard s exotickými krátkosrstými a bodkovanými mačkami. Rozdiely nájdeme len v dĺžke srsti, textúre a farbe:

Tak došlo v roku 1933 k uznaniu plemena označovaného ako „exotická krátkosrstá“. Stavbou tela aj charakterom sa vyrovná perzskej mačke, má však krátku srsť ako medvedík. Mačky nazvané ako himalájska či maskovaná perzská patria do triedy  „Colourpoint“ a vznikli krížením siamských a perzských mačiek. Zvieratá spĺňajú štandardy perzských mačiek, nie sú však sfarbené ako mačky siamské. Každá farba srsti sa môže objaviť ako colourpoint (teda vystúpené časti tela ako nos, nohy, chvost, môžu byť inak sfarbené). Veľmi často sa objavujú čierne, ryšavé, ale aj ich jemnejšie sfarbenia, teda modré, krémové, čokoládové a škoricové, príp. lila aj fawn.

Perzská mačka

Charakter

Perzské mačky sa radia medzi veľmi kľudné zvieratá, ktoré sú vďaka svojej malej túžbe po vonkajšom prostredí ideálne na chovanie doma. Práve táto skutočnosť ich zaradila medzi najobľúbenejšie plemeno v Nemecku! Perzské mačky zbožňujú maznanie s človekom, spoločné túlenie sa a sú celkovo veľmi prítulné.

Avšak: hoci perzské mačky pôsobia veľmi vyrovnane, sú to vo vnútri poriadni zbojníci. Aj kľudnej mačke, u ktorej sa zdá, že nemá záujem o aktívnejšiu hru, je treba ponúknuť možnosť šplhania, hrania si alebo objavovania neznámeho. Hlavne pri chovaniu jedinca doma je toto opatrenie nutné. Tak môže Vaša mačka byť psychicky fit a šťastná aj bez akrobatických zariadení a šplhadiel!

Napríklad také škrabadlo by nemalo chýbať v žiadnej domácnosti – i keď Vaša mačička nie je zrovna horolezec, patrí skrátka škrabadlo k repertoáru, ktorý musí mať. Mačky totiž potrebujú škrabať, a len takto zabránime tomu, aby neničili veci okolo. Tiež si značkujú svoj revír práve pomocou stop po škrabancoch a rozširujú pre nás nie zrovna príjemný pach pomocou pachových žliaz na labkách. Bez škrabacieho stromu, škrabadla alebo škrabacej dosky sa skôr či neskôr aj tá najkľudnejšia mačka vyblázni na Vašom nábytku. Škrabadlo ale neslúži len ku škrabaniu, dá sa po ňom aj šplhať a ponúka mačke skvelý výhľad. Práve naši malí tygríci milujú, keď môžu na svet pozerať zhora. Ležanie pri okne či na peci má teda obdobný účel.

História

Doposiaľ sa tradovalo, že perzské mačky majú svoj pôvod v dlhosrstých mačkách z Orientu. Údajne v 17. storočí boli dlhosrsté mačky po prvýkrát privezené do Európy – tieto mačky pochádzajúce z Perzie, dnešného Iránu, položili základný stavebný kameň chovu perzských mačiek u nás. Pôvodné peržanky ale nemali s dnešným plemenom perzských mačiek veľa spoločného – nie je sa čomu diviť, keďže najnovšie poznatky poukazujú na fakt, že predkovia nám známych perzských mačiek pochádzajú z Ruska. Genetická analýza genomu perzských mačiek ukazuje, že perzské mačky majú svoj pôvod v ruských dlhosrstých domácich mačkách a nie sú vôbec príbuzné s vyššie zmienenou ázijskou líniou.

Je zaujímavé, že označenie „peržan“ sa začalo používať najskôr s prvou chovnou líniou, a to na začiatku 20. storočia. Do tejto doby sa mačky s dlhou srsťou označovali ako angorské. Od tých dôb sa chovný štandard perzských mačiek mnohokrát zmenil. V priebehu rokov sa začal dávať dôraz na guľaté čelo a kratšiu lebku, srsť sa stala oveľa bujnejšia a spodné podsrstenie hustejšie, čo spôsobovalo stále plyšovejší vzhľad zvieraťa. Toto bolo tiež vnímané ako nevýhoda plemena peržaniek. S rastúcou obľubou perzských mačiek sa aj masovo šíril ich chov, pričom hlavne v USA dochádzalo bez ohľadu na zdravotné dopady k páreniu a vzniku stále extrémnejších chovov: skôr dozadu posadený nos, plačlivo vyzerajúce oči, sklony k nachladeniu a nádche, tiež ťažkosti pri príjme potravy i dýchania. Tak vznikol chov, ktorý bol oprávnene pomenovaný „útrpný chov“. Nastoluje sa teda otázka – mali by aj moderné perzské mačky 21. storočia spadať do tohto chovu a byť takto označované?

Zdravie

Podľa zákona „je zakázané stavovce šľachtiť a biologicky alebo geneticky meniť, pretože sa pri tom musí počítať s tým, že vo vrhoch biologicky či geneticky pozmenených jedincov alebo ich potomkov môže dôjsť k deformácii či úplnej absencie dedične podmienených časti tela či orgánov, ktoré stavovec potrebuje k svojmu životu, vďaka čomu môže jedinec trpieť tým spôsobenými bolesťami, utrpením a postihnutím.“ Rovnako tak je zakázané stavovce vyšľachťovať, keďže sa potom musí počítať s tým, že u potomkov je zvýšená pravdepodobnosť vzniku narušenia zdedeného modelu správania. V roku 1999 sa zaoberal znalecký posudok od rôznych expertov tým istým tématom: elaborát o 148 stranách pojednával o formách chovu psov, mačiek, králikov a vtákov a ich pôsobenie na zdravie jedincov. Vedľa šľachtenia bezsrstých mačiek sa zaoberala štúdia tiež vyšľachtením dopredu alebo dozadu zaklopených uší, vyšľachtením druhov s krátkym chvostom alebo bez chvostu, hluchotou albínov či trpasličím vzrastom. Aj pri mačkách perzských sa objavila tzv. Brachycephalia  („brachis“ = krátky a „cephalus“ = hlava), jedná sa teda o odchylku tvaru hlavy spôsobenú vyšľachtením nosa nahor. Aj dnes, keď v popredí záujmu stojí zdravie zvieraťa, chýbajú doposiaľ v Európe platne nariadenia k jasným zákazom, čo sa týka šľachtenia.

Vďaka angažovaným chovateľom, ktorým ležalo na srdci zdravie ich chránencov, sa chovateľstvo perzských mačiek v porovnaní s masovým správaním v 70. rokoch výrazne posunulo.

Aj cez problematickú históriu chovu sú perzské mačky pri správnom chove, zdravej strave a pravidelnej starostlivosti v relatívne dobrej kondícii – len s niekoľkými výnimkami: plemeno vykazuje sklony k polycystickým ochoreniam obličiek, tiež k progresívnej atrofii sietnice, kedy dochádza ku skriveniu sietnice, čo môže viesť až k úplnej slepote. Perzské mačky môžu byť ako väčšina iných plemien trápené aj hypertrofickou kardiomyopatiou.

Všetky tieto choroby sú dedičné a tým pádom je jasne zreteľné, ako je dôležité, dbať na dobrý zdravotný stav zakladateľov chovu. Profesionálne chovateľne nechávajú svoje chovné zvieratá aj ich potomkov pomerne skoro a pravidelne testovať na dedičné choroby a postihnuté zviera z potenciálneho ďalšieho chovu vylúči.

Toto pravidlo platí hlavne pri ochoreniach obličiek. Symptómy sa prejavujú až v neskoršom veku a medzi tým predajú mnohé chovné zvieratá svoj dominantný gén na potomkov… Našťastie dokáže ultrazvuk ochorenie odhaliť, a to už v 10 mesiaci života. Uvedomelí chovatelia tak môžu jedince včas z chovu vylúčiť a zabrániť narodenie ďalších chorých potomkov. Keďže mačka, ktorá cystu má, ju vždy prenáša na svoje potomstvo!

Perzská mačka

Pri ultrazvuku srdca záleží len na Vás, či ju necháte vyšetriť. Čo sa týka hypertrofickej kardiomyopatie, nedá sa liečiť, avšak včasné odhalenie napomôže tomu, že ochoreniu prispôsobíte zachádzanie s mačkou a jej starostlivosť, teda budete jej môcť ponúknuť i tak dlhý a kvalitný život!

Čo sme sa už dozvedeli: chovné mačky musia pravidelne navštevovať zverolekára, aby boli včas odhalené prípadné genetické choroby a nedošlo k ich prenášaniu na ďalšiu generáciu. Pokiaľ si beriete zviera od chovateľa, mali by ste trvať na tom, aby Vám poskytol k nahliadnutiu všetky lekárske podklady o prehliadkach rodičov Vašeho mačiatka. Prosím pokúste sa vyhnúť neprofesionálnym chovateľom, ktorí ponúkajú zviera tzv. bez papierov. Spravidla im neleží na srdci zdravie zvieraťa, nesprávali sa k nemu správne a ani nedbali o správne kŕmenie – toto Vás môže prísť draho, pokiaľ sa u takto získaného jedinca prejaví diverzná dedičná choroba…

Vami zvolený chovateľ by naviac mal byť členom chovateľského spolku, ktorý pravidelne kontroluje podmienky, v ktorých sú mačky chované, stará sa o vhodné párenie jedincov a tak sa pokúša zabraňovať šíreniu genetických chorôb. Prirodzene toto všetko nie je zadarmo: perzská mačka vyjde cca. na 800 EUR, pokiaľ chcete chovné zviera, zaplatíte za neho často až 1500 EUR. Touto platbou si však nekupujete len zviera samotné, ale tiež oduševnenie a znalosť chovateľa. Investujete do času, vďaka nemu bude Vám aj Vami vybranej mačke dopriate to, že sa mačka naučí maximum od svojich súrodencov a rodičov a bude mať milý, vyrovnaný charakter a to všetko predtým, než jej v 12 týždňoch života ponúknete nový domov.

Starostlivosť

I keď krásna, hebká srsť perzských mačiek láka mnohých mačacích priateľov, nemali by sme zapomínať na jednu dôležitú vec: dlhá srsť = veľmi intenzívna starostlivosť o ňu. Aby sme zabránili vzniku rôznych chuchvalcov, mala by sa perzská mačka denne česať. Pokiaľ je srsť mačky už poškodená, môže často pomôcť veterinár. Ale nemajte strach, pokiaľ bude treba srsť odstrániť, pretože veľmi rýchlo dorastie nová, zdravá!

Zatiaľčo srsť rastie, ztráca perzská mačka pri česaní a kefovaní veľkú časť osrstenia. Vplyvom olizovania a umývania mačka veľa chlpov aj zhltne, čo ju môže podráždiť. Preto je vhodné mačke podávať maltovú pastu či kúpiť mačaciu trávu, ktorá pomáha pri spracovaní zhltnutej srsti a predchádza črevným ťažkostiam!

Kvôli krátkemu nosu potrebujú perzské mačky často pomôcť pri čistení očného a nosného okolia. Navlhčený ručník spravidla postačí – odvar z harmančeka alebo podobné veci naopak mačku ešte viac podráždia. Plochá tvár perzskej mačky ide ruka v ruke s neobyčajným spôsobom prijímania potravy: toto plemeno naberá krmivo spravidla najprv na jazyk. Preto je pre nich jedlo kašovitej konzistencie vhodnejšie ako veľké mäsové kúsky.

Okrem toho platí pri výbere správneho krmiva pre Vašu perzskú mačku jedno pravidlo: čím kvalitnejšie, tým lepšie. Mačky potrebujú veľa proteínu v strave, mäso by teda malo byť základnou zložkou krmiva. Mokré krmivo je preto oproti suchému uprednostňované nielen kvôli vo väčšine prípadov lepšiemu zloženiu, ale tiež kvôli vlhkosti, ktorú obsahuje. Naše mačky sú totiž podľa určenia „púštne zvieratá“. To znamená, že nepotrebujú prijímať veľa vody ako takej, pretože tekutinu poväčšinou prijímajú v podávanej alebo ulovenej strave.

Perzské mačky sú stále jedným z najobľúbenejších plemien v Európe. So správnou voľbou chovateľa, trochu starostlivosti a zdravým kŕmením si aj Vy užijete veľa zábavy s Vaším miláčikom! Prajeme Vám aj Vašej mačke len to najlepšie!

Naše najobľúbenejšie články

Britská krátkosrstá

Hľadáte mačku s pokojnou a vyrovnanou povahou, ktorá je vhodná pre chov v domácom prostredí a stane sa právoplatným členom Vašej rodiny? V takom prípade Vám odporúčame „britskú krátkosrstú mačku“. Veľkým očiam a plyšovej srsti tohto plemena, nazývaného tiež British Shorthair, neodoláte. Tiež povaha týchto mačiek Vás očarí! Čo ešte potrebujete vedieť? Náš prehľad plemien Vám britskú krátkosrstú mačku predstaví detailnejšie a poskytne Vám užitočné tipy týkajúce sa nadobudnutia, chovu, výživy a  zdravotnej starostlivosti.

Siamské mačky

Siamská mačka patrí spolu s perzskou mačkou k jednému z najstarších a najznámejších plemien. Táto mačka má svoj pôvod v Siame, dnešnom Thajsku, kde vznikla na základe vtedajšieho veľmi rozšíreného kríženia, ku ktorému dochádzalo pred viac ako 500 rokmi. Siamské mačky si však našli cestu na Západ až v neskoršom 19. storočí a boli chované na kráľovských dvoroch ako statutárny symbol vplyvu.

Ragdoll

Mačka, ktorá sa podobá handrovej bábike? Ani náhodou!  Ragdoll  je plemeno spriaznené s mačkami siamskými, colorpoint a ďalšími point mačkami. Títo nežní obri Vás uchvátia nielen krásnou srsťou, neobyčajnou farbou a žiarivo modrými očami...