Ak práve hľadáte mačku, ktorá by bola vhodná pre život v domácnosti a mala naozaj dlhú srsť, potom je britská dlhosrstá, tiež často nazývaná Highlander tá pravá. Toto plemeno s polodlhou srsťou je blízkou sestrou britskej krátkosrstej mačky a zdieľa s ňou aj priateľskú, vyrovnanú povahu a skôr menšiu potrebu pohybu.
© Eric Isselée / stock.adobe.com
História britskej dlhosrstej mačky je úzko spätá s históriou britskej krátkosrstej. Obe plemená zodpovedajú rovnakému štandardu a líšia sa len v dĺžke srsti, pričom u britskej dlhosrstej sa jedná o mäkký, dlhý kožúšok, ktorý vznikol krížením s perzskou mačkou.
U britskej dlhosrstej mačky sa snúbia povahové rysy britskej krátkosrstej a perzskej mačky. Jedná sa o pokojného, vyrovnaného jedinca, ktorý sa väčšine prípadov rad zdržuje doma. Rovnako ako iné druhy majú rady pozornosť – milujú kontakt so svojím pánom a pravidelné spoločné hry či hladenie.
Zaslúžené hranie je pre zvieratá žijúce doma skutočne dôležité – lebo aj mačky pohybujúce sa vonku si užívajú každú spoločnú hru s človekom. Britská dlhosrstá mačka je veľmi učenlivá a potrebuje, aby ju jej pán zamestnával logickými úlohami. Preto by sme odporučili, aby ste Vášmu zvieraťu predkladali diverzné hračky, od klasických loptičiek a myší až po inteligenciu podnecujúcu chytrých hračiek, ktoré v súčasnosti nie sú určené už len pre psov, ale ich existenciu ocenia aj mačky. Aj Váš tigrík si zamiluje hru, pri ktorej bude musieť svoju „korisť“ loviť!
Predsudok, ktorý hovorí, že mačky nemožno nič naučiť, nie je úplne pravdivý. Faktom zostáva, že mačky sa nenechajú skrotiť ako psy, ale naopak sa učia veci veľmi rýchlo. Preto je u mačiek dôležitá dôslednosť. Napríklad nenechávajte Vašu mačku, aby prosila o jedlo pri stole – to platí predovšetkým pre tie plemená, ktoré trávia väčšinu svojho času doma, majú menej pohybu a vďaka tomu majú sklon na priberanie na váhe.
Ako jej krátkosrstá príbuzná má Highlander robustnú telesnú konštrukciu, ktorá by však nemala pôsobiť tučne, ale svalnato. Nohy sú skôr krátke, hruď široká a silná. Do celkového vzhľadu teda skvele zapadá guľatá lebka s krátkym nosom, ktorá je na rozdiel od ostatných dlhosrstých plemien krátka a široká s ľahkým zaoblením. Rovnako ako u britskej krátkosrstej sú uši zaguľatené a krátke – v kombinácii s veľkými, tmavými, guľatými očami a plyšovo hebkou srsťou pripomínajú svojím vzhľadom medvedíka. Hmotnosť mačiek tohto plemena sa pohybuje medzi 4 – 6kg, kocúry potom môžu dosahovať hmotnosť až 8kg. Britská dlhosrstá je teda v porovnaní s mohutnými plemenami, ako sú napríklad mainské mačky, skôr kompaktnejšia, hoci sa vďaka svojej hustej srsti zdá mnokrát väčšia, než v skutočnosti je.
Najtypickejším rysom pre britskú dlhosrstú mačku je jej stredne dlhá hustá srsť. Tú zdedilo toto plemeno po svojom predchodcovi, teda mačka perzská, ktorá bola skrížená s britskou krátkosrstou. Dlhá srsť vznikala najskôr náhodne, britské krátkosrsté mačky narodené s dlhou srsťou boli teda vnímané ako nechcený vedľajší produkt spojený dvoch druhov a boli vylúčené z chovu. Ešte dnes sa zdráhajú skoro všetky hlavné zväzy uznať britskú dlhosrstú mačku ako samostatné plemeno. Mnohí krátkosrstí jedinci totiž nesú recesívny gen dlhosrstosti a z tohto dôvodu môže aj dnes stále dochádzať k tomu, že sa v chove britských krátkosrstých vyskytne dlhosrstý jedinec a to aj v prípade, že sú obaja rodičia krátkosrstí.
Srsť u britských dlhosrstých mačiek nie je tak dlhá ako u perzských, a preto býva označovaná ako „polodlhá“. Veľmi hustá spodná podsada chlpov má za následok to, že srsť Highlanderov ľahko odstáva od tela a pôsobí tak naozaj plyšovým dojmom.
Keďže britská dlhosrstá je veľmi úzko príbuzná s britskou krátkosrstou, majú rovnaké možné sfarbenie aj rysy. Medzi viac ako 300 variáciami si iste každý nájde tú „svoju“. Veľmi obľúbené je napríklad strieborné sfarbenie.
© otsphoto / stock.adobe.com
Britská dlhosrstá vznikla z chovu britskej krátkosrstej a perzskej mačky. Pôvodne bolo toto kríženie žiadané a to z toho dôvodu, aby sa rozrástla genetická línia britskej krátkosrstej v období po druhej svetovej vojne. Genetická informácia o dlhosrstosti sa však spočiatku šírila len veľmi recesívne, zostávala v géne skrytá a neprejavovala sa. Až za niekoľko generácií sa príležitostne objavilo vo vrhu dlhosrsté zviera. K rovnakému javu dochádzalo u britských krátkosrstých mačiek, občas sa v chove objavil dlhosrstý jedinec. Britská krátkosrstá sa však, ako už názov ukazuje, vyznačuje krátkou srsťou, preto boli dlhosrstí jedinci z chovu vylúčení a chovaní aj šírení po svete ako kastrovaní domáci miláčikovia. Mnohé zvieratá z krátkosrstého plemena si so sebou stále nesú recesívny gén dlhej srsti, preto môže teda stále ešte dochádzať k tomu, že sa v chove vyskytne dlhosrstý jedinec, aj keď obaja rodičia sú krátkosrstí.
Zatiaľ bola britská dlhosrstá mačka od niektorých spolkov uznaná ako samostatné plemeno. Charakter ich chovu zodpovedá britskej krátkosrstej, líšia sa iba dĺžkou srsti. Podľa jednotlivých chovov môže byť toto plemeno menšie alebo väčšie a rovnako tak sa môže líšiť. Niektorí chovatelia kladú dôraz na robustnosť, iní si zakladajú skôr na menších jedincoch.
Rovnako ako u britskej krátkosrstej najdeme aj u plemená Highlander jednofarebné či viac farebné varianty. Ich škála sfarbenia sa pohybuje od klasickej čiernej, hnedej (čokoládovej), škoricovej a hrdzavej cez tzv. zjemnenie: teda modrej, lila či krémovej farby. Čierno-bielí alebo trojfarební jedinci často vypadajú ako klasické dlhosrsté domáce mačky. Mačky, ktoré sú označované ako „shaded“, teda tieňované, majú určitú farbu iba na špičkách chĺpkov. Tak vzniká naozaj krásny efekt práve u mačiek rodu Highlander!
Dali sme dokopy to najdôležitejšie o 300 farebných variantoch tohto plemená len pre Vás:
Colorpoint: Pri tomto sfarbení nesú základnú farbu iba „výčnelky“ tela (tvár, uši, nohy, chvost a u kocúrov tiež oblasť genitálií).
Chinchilla: Britská krátkosrstá Chinchilla vykazuje tiež veľmi zaujímavé sfarbenie: osmina srsti nesie v tóne základnú čiernú farbu, zvyšok je striebristo-biely.
Tabby: „Tabby“ neznamená len tigrovaný. V závislosti na vzhľade sfarbenie môže byť britská krátkosrstá Tabby farba označená „makrelia“, „klasická“, „škvrnitá“, „bodkovaná“ alebo „tieňovaná“
Tortie: Označuje britskú dlhosrstú, zvanú tiež ako „korytnačinová“. Britská dlhosrstá typu Tortie sa rodí na základe genetickej informácie vždy iba ako mačka, nikdy ako kocúr.
Torbie: Tieto mačky vykazujú farebné kombinácie Tortie a Tabby
Dvojfarebné: Akákoľvek farba v kombinácii s bielou – môže sa jednať podľa podielu farby o tzv. Harlekýn s obyčajnou 1/6 sfarbenej srsti, s vysokým podielom bieleho sfarbenia alebo Bicolor, kedy podiel bielej a ďalšej farby je zhruba pol na pol.
Dlhá srsť vyžaduje viac starostlivosti ako srsť krátka. Pritom je dôležité dodržiavať základný rámec starostlivosti o dlhú srsť: Aby sme zabránili plznutiu a vzniku chuchvalcov v spodnej srsti, je potrebné mačku jedenkrát týždenne poriadne vyčesať. Pri menení srsti alebo u jedincov s obzvlášť dlhou srsťou je treba česať aj častejšie.
Aby nevznikali nevzhľadné chuchvalce vôbec, je potrebné, aby si mačka už od raného veku na kefovanie zvykala. V obchodoch nájdete mnoho rôznych typov hrebeňov a kief, to, čo sa Vám bude páčiť, záleží len na Vás a Vašej mačke. Najlepšie je začať s naozaj jemnou kefou, ktorá zviera nebude ťahať a nespôsobí mu poškodenie kože. Po každej údržbe srsti by mohol Váš miláčik dostať niečo dobrého pod zub. Pokiaľ pravidelná starostlivosť o srsť nerobí Vašej mačke žiadny problém, môžete prejsť u dospelých jedincov podľa potreby k efektívnejším hrebeňom a kefám.
Vzhľadom k tomu, že mačky sú veľmi čistotné zvieratá, starajú sa o svoju srsť predovšetkým samy. Predovšetkým malý opatrený jazýček je im pri tejto činnosti maximálne nápomocný. To však znamená, že pri starostlivosti o srsť mačka veľa srsti prehltne. Množstvo prehltnutých chlpov u dlhosrstej mačky síce zodpovedá priemernému množstvu u mačky krátkosrstej, avšak chlpy sú oveľa dlhšie. Aby sme napomohli prirodzenému vylučovaniu srsti z tela mačky, možno zvieraťu pravidelne podávať mačaciu trávu či rôzne maškrty, ktoré sa spracovaním prehltnutej srsti pomáhajú. Pri kupovaní maškŕt buďte však opatrní, ideálne pre mačku sú také produkty, ktoré neobsahujú cukor ani vedľajšie rastlinné produkty!
© Eric Isselée / stock.adobe.com
Aj keď sú Highlanderové naozaj nekomplikované mačky, tiež majú sklony k typickým chorobám ich krátkosrstých príbuzných. Rovnako ako u nich nájdeme aj tu problémy s nadváhou, ktorými trpí väčšina doma chovaných zvierat. Najlepšou prevenciou je pravidelný pohyb. Nahadzujte Vášmu tigríkovi udičku a užívajte si spoločnú hru s ním!
Britské dlhosrsté mačky trpia častejšie na polycystické ochorenie obličiek. Toto rodové ochorenie sa vyskytuje pomerne často u britských krátkosrstých a perzských mačiek – preto je teda postihnutým plemenom aj britská dlhosrstá, ako výsledok kríženia oboch plemien. Cysty na obličkách sa objavujú skutočne skoro, už počas prvých rokov života a možno ich ľahko odhaliť pomocou ultrazvuku.
Ďalej sa môže objaviť tzv. HCM, ochorenie srdcového svalu, hypertrofická kardiomyopatia, ktorá je rozšírenejšia u britských dlhosrstých mačiek. Pravidelný ultrazvuk srdca vykonávaný u chovných zvierat je tou najlepšou prevenciou, ktorá pomôže choroba včas odhaliť. Hypertrofickú kardiomyopatiu sa nedá liečiť, ale skorá diagnostika ponúka určité možnosti v zaobchádzaní so zvieraťom, vďaka ktorému si Váš tigrík bude môcť aj tak užívať život!
Britská dlhosrstá mačka sa v stravovaní nijako neodlišuje od iných plemien. Najlepšie je pre ňu kvalitné mokré alebo suché krmivo s vysokým podielom mäsa a proteínov a tiež čistá čerstvá voda. Rastlinné látky alebo zvyšky rastlín by mali na jedálničku mačky zaberať až posledné priečky jej stravovacieho reťazca.
Aby ste zvieraťu uľahčili spracovanie prehltnutej srsti, môžete ho rozmaznávať krmivom s doplnkovými účinkami. Suché krmivo pre dlhosrsté mačky či maškrty, ktoré pomáhajú pri obnove srsti, zároveň uľahčujú prirodzené vylučovanie chlpových bezoárov. Tiež mačacia tráva je výbornou alternatívou, predovšetkým pre jedincov, ktorí si voľného výbehu moc neužijú!
Pokiaľ Váš zverolekár objavil u zvieraťa predispozície pre HCM alebo obličkové cysty, môže pomôcť aj cielená diéta. Veterinár, ktorému dôverujete, by Vám mal podať konkrétne návrhy na úpravu stravy!
Prajeme Vám aj Vašej britskej dlhosrstej mačke šťastný a spokojný život, plný skvelých zážitkov!
Britská dlhosrstá mačka je pomerne mladým chovným plemenom, ktoré ešte nebolo uznané všetkými spolkami chovateľov. Spolky, ktoré britskú dlhosrstú uznali, dovoľujú párenie aj s britskou krátkosrstou. Mnohí krátkosrstí jedinci v sebe totiž nesú dlhosrstý gén. Dokonca bol vyvinutý test, ktorý tento gén dokáže v tele krátkosrstej britskej mačky odhaliť a v prípade chovu ho možno použiť.
Ako mladé plemeno vykazujú britské dlhosrsté mačky širokú škálu toho, ako môžu vyzerať. Teda líšia sa vo veľkosti, hmotnosti aj dĺžke srsti. Každý chovateľ má iné priority a kladie dôraz na rôzne typy. Vlastné charakteristické rysy plemena sa preto objavujú až po niekoľkých rokoch cielenej starostlivej chovateľskej činnosti.
© Eric Isselée / stock.adobe.com
Ako už bolo spomenuté vyššie, britské dlhosrsté mačky so sebou nesú istú rodovú záťaž, preto je nutné klásť dôraz na výber zvieraťa k chovu. HCM aj obličkové cysty sú totiž dedičné. Polycystické ochorenie obličiek je dokonca primárne dedičné, tj.: pokiaľ naň mačka trpí, budú na neho trpieť aj jej potomkovia, lebo im túto informáciu odovzdá v génoch!
Seriózny chovateľ myslí vždy predovšetkým na zdravie chovného zvieraťa aj jeho potomkov, preto dbá na pravidelné návštevy veterinára a zaujíma sa o to, aké sú najčastejšie dedičné choroby a ako ich rozpoznať či im predchádzať. Mal by Vám byť tiež schopný na požiadanie predložiť doklady o prehliadkach rodičov Vami vybraného zvieraťa!
Nedôverujte nikdy neprofesionálnym chovateľom, ktorí ponúkajú „výhodne plemená mačiek bez papierov“. Bez primeranej kontroly chovu môže často dôjsť k nevhodnému spáreniu jedincov, čím sa zvyšuje riziko príchodu genetickej rodovej choroby. Chov mačiek je náročný, drahý koníček. Chovatelia, ktorí dávajú mačky k odpredaju za výhodnú cenu, nešetrí iba na krmive, ktoré jedincom podávajú, ale aj na očkovaniach či prehliadkach a na patričnom odstupe medzi spárením jednotlivých mačiek.
Chovné zvieratá sú drahé – napriek tomu ich hodnota zodpovedá, ak chcete mačku, ktorá nebude len pekná na pohľad, ale je tiež dostatočne socializovaná a pochádza zo zdravotne nezávadného prostredia.
Ako alternatíva sa ponúkajú mačky od rôznych zväzov ochrancov zvierat či z útulkov. Aj tu čaká množstvo dlho- aj krátkosrstých mačičiek rozmanitého veku na svojích nových pánov a vytúžený domov.
Turecká angora sa považuje za najstaršiu čistokrvnú mačku na svete a kedysi boli jej domovom dvory sultánov a kráľov. Znalci tohto plemena oceňujú jeho hodvábnu srsť a ladné pohyby. Turecké angorské mačky sú inteligentné, hravé a veľmi prítulné.
Hľadáte mačku s pokojnou a vyrovnanou povahou, ktorá je vhodná pre chov v domácom prostredí a stane sa právoplatným členom Vašej rodiny? V takom prípade bude pre Vás „britská mačka“ ideálnym spoločníkom. Veľkým očiam a plyšovej srsti tohto plemena, nazývaného tiež British Shorthair, neodoláte. Tiež povaha týchto mačiek Vás očarí! Čo ešte potrebujete vedieť? Náš prehľad plemien Vám britskú krátkosrstú mačku predstaví detailnejšie a poskytne Vám užitočné tipy týkajúce sa nadobudnutia, chovu, výživy a zdravotnej starostlivosti.
Bengálska mačka je skutočne unikátne plemeno. Konieckoncov je to "domáci tiger" v pravom zmysle slova: Chovatelia plemena oceňujú jeho divokú krv. Hybridné divoké mačky, ako je mačka bengálska alebo savanová, sú „posledným výkrikom módy“ v chovateľskom svete! Čo robí z mačky mačku hybridnú - a na čo musíte myslieť, pokiaľ si takú mačku zaobstaráte do bytu? Náš detailný portrét tohto plemena Vám poskytne odpoveď.
