© ksuksa / stock.adobe.com
Kliešte na psa číhajú najmä v tráve.
Po skončení zimy sa kliešte rýchlo stávajú nepríjemným problémom pre naše domáce zvieratá. Prečo je také dôležité sa týchto malých krv sajúcich zvierat čo najrýchlejšie zbaviť a ako správne vybrať psovi kliešťa, sa dočítate v našom článku.
Kliešte, žiaľ, nie sú len nepríjemnou záležitosťou pre ľudí a psov, ale tieto krvou sa živiace parazity prenášajú aj mnohé choroby. Prisaté kliešte netreba brať na ľahkú váhu. Preto platí:
Čím skôr sa kliešte u psov odhalia a odstránia, tým je riziko prenosu patogénov nižšie.
Väčšina patogénov sa totiž nachádza v čreve kliešťa. Odtiaľ sa musia najprv dostať do slinných žliaz kliešťa, aby sa preniesli na nového hostiteľa. Tento proces trvá niekoľko hodín. Včasným odstránením kliešťa znížite aj šancu na prenos patogénov.
Psa by ste mali po každej prechádzke prehliadnuť, či nemá kliešťa. Dôkladne pritom prezrite celé telo psa: venujte osobitnú pozornosť oblasti hlavy, ušiam, krku, brucha a vnútornej strane stehien. Kliešte totiž uprednostňujú miesta s tenkou kožou a malým množstvom srsti.
Kliešte sú niekedy viac, niekedy menej viditeľné. V závislosti od množstva absorbovanej krvi sa ich veľkosť pohybuje od veľkosti špendlíkovej hlavičky až po veľkosť čerešňovej kôstky.
Dávajte pozor aj na príznaky, ktoré sa po uhryznutí psa kliešťom môžu objaviť. Patrí sem napríklad horúčka alebo strata chuti do jedla a môžu naznačovať možné ochorenie.
Ak si váš pes priniesol domov kliešťa, je dôležité ho čo najskôr odstrániť. Postupujte pritom takto:
Mnohí majitelia psov si kladú otázku: Sú kliešte pre psov nebezpečné? Odpoveď je celkom jasná: Áno, sú!
Kliešte totiž môžu svojimi slinami prenášať množstvo patogénov. Tie môžu u psa vyvolať veľmi nebezpečné ochorenia. Medzi ne patria:
Opatrnosti nikdy nie je dosť – najmä pokiaľ ide o kliešte. Pred uhryznutím kliešťom a rizikom prenosu chorôb by ste preto svojho psa mali vopred chrániť.
Na tento účel existujú rôzne prípravky (antiparazitiká), ktoré kliešte ničia alebo zabraňujú ich prichyteniu. K dispozícii sú tieto varianty:
© tatomm / stock.adobe.com
Pokiaľ ide o kliešte u psov – alebo iných zvierat – stále existuje mnoho mýtov. Pozreli sme sa bližšie na tie najznámejšie z nich:
Nie je to tak. Kliešte sa zvyčajne nachádzajú vo vysokej tráve alebo kríkoch.
Ak sa vám zdá jednoduchšie odstrániť kliešťa miernym krútením, je to samozrejme povolené. Nie je to však absolútne nevyhnutné.
Ak sa vám kliešťa nepodarí úplne odstrániť, nie je to samo osebe problém. Samotná hlavička kliešťa je zabalená v chrastičke a nakoniec spolu s ňou odpadne. Oblasť pravidelne kontrolujte a v prípade zápalu sa poraďte s veterinárom.
Samozrejme, ak sa hlavička neodstráni, teoreticky stále existuje riziko prenosu patogénov. Preto by ste mali vždy dbať na to, aby ste kliešťa starostlivo odstránili.
© Astrid Gast / stock.adobe.com
Samozrejme, netreba vynechať ani tému domácich prostriedkov proti kliešťom. Občas totiž ešte počujete, že pri odstraňovaní kliešťov pomáha olej, lepidlo, odlakovač na nechty alebo podobné prípravky.
Opak je však pravdou. Pri pokuse o usmrtenie kliešťa takýmito prípravkami sa do rany často dostane viac patogénov. Lepidlá alebo prostriedky na báze alkoholu môžu podráždiť pokožku psa. Odstránenie kliešťa ručne pinzetou je a zostáva jediným bezpečným spôsobom.
Na prevenciu uhryznutia kliešťom u psov sa často používajú aj domáce prírodné prostriedky – napríklad čajovníkový olej alebo olej z čiernej rasce, éterické oleje, ako sú levanduľa a mäta, alebo cesnak. Hoci existujú správy, ktoré naznačujú mierny repelentný účinok napríklad éterických olejov, tento účinok je zvyčajne len veľmi krátkodobý. Spoľahlivé vedecké štúdie o účinnosti však stále chýbajú.
Najväčším problémom však je, že niektoré domáce prostriedky pre psov vôbec nie sú zdravé. Najmä čajovníkový olej a cesnak môžu byť toxické, ak sa používajú v nadmerných dávkach. Silne páchnuce oleje sú nepríjemné aj pre jemné nosy niektorých psov.
European Scientific Counsel Companion Anamial Parasites (ESCCAP) – združenie európskych veterinárnych parazitológov – preto od použitia väčšiny týchto domácich prostriedkov odrádza.
Na univerzite Justus-Liebig v meste Giessen som absolvovala kompletné vzdelanie ako veterinárna lekárka a získala skúsenosti v rôznych odboroch, ako sú medicína malých, veľkých a exotických zvierat, farmakológia, patológia a bezpečnosť potravín. Odvtedy pracujem nielen ako veterinárna autorka, ale aj na svojej vedecky podloženej dizertačnej práci. Mojím cieľom je v budúcnosti lepšie chrániť zvieratá pred bakteriálnymi patogénmi. Okrem svojich veterinárnych znalostí zdieľam aj svoje vlastné skúsenosti ako šťastná majiteľka psa, a dokážem tak pochopiť a vysvetliť úzkosti a problémy, ako aj ďalšie dôležité otázky týkajúce sa zdravia zvierat.
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
