Ako vybrať psovi kliešťa This article is verified by a vet

Kliešte u psov v tráve

Kliešte na psa číhajú najmä v tráve.

Po skončení zimy sa kliešte rýchlo stávajú nepríjemným problémom pre naše domáce zvieratá. Prečo je také dôležité sa týchto malých krv sajúcich zvierat čo najrýchlejšie zbaviť a ako správne vybrať psovi kliešťa, sa dočítate v našom článku.

Vybratie kliešťa: Čím skôr, tým lepšie

Kliešte, žiaľ, nie sú len nepríjemnou záležitosťou pre ľudí a psov, ale tieto krvou sa živiace parazity prenášajú aj mnohé choroby. Prisaté kliešte netreba brať na ľahkú váhu. Preto platí: 

Čím skôr sa kliešte u psov odhalia a odstránia, tým je riziko prenosu patogénov nižšie.  

Väčšina patogénov sa totiž nachádza v čreve kliešťa. Odtiaľ sa musia najprv dostať do slinných žliaz kliešťa, aby sa preniesli na nového hostiteľa. Tento proces trvá niekoľko hodín. Včasným odstránením kliešťa znížite aj šancu na prenos patogénov.

Pravidelná prehliadka psa je nutnosťou

Psa by ste mali po každej prechádzke prehliadnuť, či nemá kliešťa. Dôkladne pritom prezrite celé telo psa: venujte osobitnú pozornosť oblasti hlavy, ušiam, krku, brucha a vnútornej strane stehien. Kliešte totiž uprednostňujú miesta s tenkou kožou a malým množstvom srsti. 

Kliešte sú niekedy viac, niekedy menej viditeľné. V závislosti od množstva absorbovanej krvi sa ich veľkosť pohybuje od veľkosti špendlíkovej hlavičky až po veľkosť čerešňovej kôstky. 

Dávajte pozor aj na príznaky, ktoré sa po uhryznutí psa kliešťom môžu objaviť. Patrí sem napríklad horúčka alebo strata chuti do jedla a môžu naznačovať možné ochorenie.

Ako kliešťa psovi správne vybrať?

Ak si váš pes priniesol domov kliešťa, je dôležité ho čo najskôr odstrániť. Postupujte pritom takto:

  • Použite pinzetu na kliešte alebo háčik na kliešte.
  • Pinzetu priložte čo najbližšie ku koži a nestláčajte pritom telo kliešťa. 
  • Uchopte hlavu kliešťa čo najbližšie pri koži. Potom ho pomaly, rovnomerne a rovno vytiahnite z miesta vpichu (netrhajte). 
  • Skontrolujte, či sa vám kliešťa podarilo vybrať celého. 
  • Kliešťa opatrne zlikvidujte, aby nemohol napadnúť nového hostiteľa. 
  • Ranu dezinfikujte a pravidelne ju kontrolujte. Ak sa okolo uhryznutia vytvorí začervenanie v tvare kruhu, môže to znamenať infekciu boreliózou. 
  • Uhryznutie kliešťom majte v najbližšej dobe na pamäti. Ak sa vám pes zdá byť chorý, malátny alebo má horúčku, rýchlo ho vezmite k veterinárovi.

Ktoré ochorenia kliešte prenášajú?

Mnohí majitelia psov si kladú otázku: Sú kliešte pre psov nebezpečné? Odpoveď je celkom jasná: Áno, sú! 

Kliešte totiž môžu svojimi slinami prenášať množstvo patogénov. Tie môžu u psa vyvolať veľmi nebezpečné ochorenia. Medzi ne patria:

  • Borelióza
  • Anaplazmóza 
  • Ehrlichióza 
  • Babezióza 
  • Hepatozoonóza 
  • Kliešťová meningoencefalitída: vírusové ochorenie, ale u psov sa vyskytuje veľmi zriedkavo a postihuje len zvieratá s oslabeným imunitným systémom.

Prevencia: Prevencia proti kliešťom u psov

Opatrnosti nikdy nie je dosť – najmä pokiaľ ide o kliešte. Pred uhryznutím kliešťom a rizikom prenosu chorôb by ste preto svojho psa mali vopred chrániť. 

Na tento účel existujú rôzne prípravky (antiparazitiká), ktoré kliešte ničia alebo zabraňujú ich prichyteniu. K dispozícii sú tieto varianty:

  • Spot-on preparáty sa aplikujú medzi lopatky psa a potom sa rozotrú po celom tele. V závislosti od dĺžky účinku (zvyčajne do štyroch týždňov) budete musieť svojho psa nimi ošetriť niekoľkokrát ročne. 
  • Spreje fungujú rovnako ako spot-on prípravky. 
  • Obojky uvoľňujú svoje účinné látky nepretržite. Zvyčajne odpudzujú kliešte a iné parazity počas dlhšieho obdobia (približne päť až šesť mesiacov). 
  • Tablety sú dostupné u veterinára. Účinok sa v závislosti od prípravku pohybuje od troch do šiestich mesiacov.
Aplikácia pipety proti kliešťom pre psa © tatomm / stock.adobe.com
Spot-on prípravok sa psovi aplikuje na zadnú časť krku alebo medzi lopatky.

Vybratie kliešťa: Tri najznámejšie mýty

Pokiaľ ide o kliešte upsovalebo iných zvierat stále existuje mnoho mýtov. Pozreli sme sa bližšie na tie najznámejšie z nich:

1. Kliešte padajú na svoju korisť zo stromov.

Nie je to tak. Kliešte sa zvyčajne nachádzajú vo vysokej tráve alebo kríkoch.

2. Kliešťa musíte odstrániť len krúživým pohybom.

Ak sa vám zdá jednoduchšie odstrániť kliešťa miernym krútením, je to samozrejme povolené. Nie je to však absolútne nevyhnutné.

3. Je nebezpečné, ak kliešť nebol úplne odstránený.

Ak sa vám kliešťa nepodarí úplne odstrániť, nie je to samo osebe problém. Samotná hlavička kliešťa je zabalená v chrastičke a nakoniec spolu s ňou odpadne. Oblasť pravidelne kontrolujte a v prípade zápalu sa poraďte s veterinárom.  

Samozrejme, ak sa hlavička neodstráni, teoreticky stále existuje riziko prenosu patogénov. Preto by ste mali vždy dbať na to, aby ste kliešťa starostlivo odstránili.

Odstraňovanie kliešťa háčikom © Astrid Gast / stock.adobe.com
Na úplné odstránenie kliešťa možno použiť háčik na kliešte.

Existujú domáce prostriedky proti kliešťom?

Samozrejme, netreba vynechať ani tému domácich prostriedkov proti kliešťom. Občas totiž ešte počujete, že pri odstraňovaní kliešťov pomáha olej, lepidlo, odlakovač na nechty alebo podobné prípravky. 

Opak je však pravdou. Pri pokuse o usmrtenie kliešťa takýmito prípravkami sa do rany často dostane viac patogénov. Lepidlá alebo prostriedky na báze alkoholu môžu podráždiť pokožku psa. Odstránenie kliešťa ručne pinzetou je a zostáva jediným bezpečným spôsobom.

Prírodné prostriedky ako ochrana proti kliešťom?

Na prevenciu uhryznutia kliešťom u psov sa často používajú aj domáce prírodné prostriedky – napríklad čajovníkový olej alebo olej z čiernej rasce, éterické oleje, ako sú levanduľa a mäta, alebo cesnak. Hoci existujú správy, ktoré naznačujú mierny repelentný účinok napríklad éterických olejov, tento účinok je zvyčajne len veľmi krátkodobý. Spoľahlivé vedecké štúdie o účinnosti však stále chýbajú. 

Najväčším problémom však je, že niektoré domáce prostriedky pre psov vôbec nie sú zdravé. Najmä čajovníkový olej a cesnak môžu byť toxické, ak sa používajú v nadmerných dávkach. Silne páchnuce oleje sú nepríjemné aj pre jemné nosy niektorých psov.

European Scientific Counsel Companion Anamial Parasites (ESCCAP) – združenie európskych veterinárnych parazitológov – preto od použitia väčšiny týchto domácich prostriedkov odrádza.


Franziska G., Veterinár
Profilbild von Tierärztin Franziska Gütgeman mit Hund

Na univerzite Justus-Liebig v meste Giessen som absolvovala kompletné vzdelanie ako veterinárna lekárka a získala skúsenosti v rôznych odboroch, ako sú medicína malých, veľkých a exotických zvierat, farmakológia, patológia a bezpečnosť potravín. Odvtedy pracujem nielen ako veterinárna autorka, ale aj na svojej vedecky podloženej dizertačnej práci. Mojím cieľom je v budúcnosti lepšie chrániť zvieratá pred bakteriálnymi patogénmi. Okrem svojich veterinárnych znalostí zdieľam aj svoje vlastné skúsenosti ako šťastná majiteľka psa, a dokážem tak pochopiť a vysvetliť úzkosti a problémy, ako aj ďalšie dôležité otázky týkajúce sa zdravia zvierat.


Naše najobľúbenejšie články
7 min

Háranie u feny

Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

4 min

Zvracanie u psov

Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa  vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.