Leishmanióza je infekčná choroba šírená bodavým hmyzom, ktorá má väčšinou u psov smrteľný priebeh. V našom článku sa dozviete, ako psíka pred ochorením chrániť, ako spoznáte túto chorobu a ako máte jednať v prípade ochorenia.
© Richard / stock.adobe.com
Konečne je tu dovolenka! Avšak radostné očakávanie z prechádzok na pláži a teplých večeroch sa môže rýchlo obrátiť na paniku, keď sa majiteľ dozvie po prvýkrát o ochorení zvanom leishmanióza. Infekcia, ktorá je prenášaná bodavým hmyzom a má smrteľný priebeh, sa radí medzi jednu z najznámejších tropických chorôb. Muchy z čeľade kotuľovité, ktoré sú prenášačmi tejto choroby, uprednostňujú teplé klíma, preto sú rozšírené hlavne južne okolo 45. rovnobežky. Postihnuté však môžu byť aj psy zo severnejších oblastí, napríklad ak boli s rodinou na dovolenke na juhu alebo boli odtiaľ privezené záchrannou organizáciou. Predtým ako infekcia u psa prepukne, môžu prejsť aj dva mesiace, niekedy dokonca roky.
Prenášačmi choroby, ktorá je pomenovaná podľa jej objaviteľa, škótskeho tropického lekára Williama Booga Leishmana, sú jednobunkové krvné parazity. Zvyčajne sa do tela zvieraťa dostanú po bodnutí hmyzom z čeľade kotuľovitých, ktorý tak cicavca infikuje parazitom. Nie je však vylúčená ani nákaza spôsobená krvnou transfúziou alebo kontaktom s iným nakazeným psom. Posledná menovaná možnosť prichádza do úvahy len v prípade, že pes má na sebe otvorenú ranu, ktorá prišla do kontaktu s poranením alebo vredmi nakazeného psa. Po prenose nákazy sa parazity uhniezdia v tkanivových bunkách (makrofágy). Tam sa rozmnožujú a postupne napádajú lymfatické uzliny, slezinu, pečeň a ďalšie orgány.
Kotuľovité, ktoré chorobu prenášajú, sú veľmi rozšírené v Európe, hlavne v oblasti Stredomoria. Riziko bodnutia týmto hmyzom je mnohonásobne vyššie v oblastiach južného Francúzska, Španielska, Talianska, Portugalska, Chorvátska, Grécka a Turecka ako v chladnejších regiónoch našeho kontinentu. Avšak vplyvom klimatických zmien sa tento hmyz dnes už môže vyskytnúť aj v oblastiach, kde o ňom predtým nepočuli. K nakazeniu teda môže dôjsť aj na doposiaľ nezvyčajných miestach, aj keď riziko je podstatne menšie. Okrem stredomoria je tento hmyz rozšírený aj v južnej Amerike, Mexiku, juhovýchodnej Ázii a Afrike.
Vzhľadom ku stále sa rozširujúcemu výskytu vyššie uvedeného hmyzu nemá zmysel chovateľom odporúčať, aby sa vyhýbali krajinám, v ktorých hrozí riziko nákazy leishmaniózou. Naviac kto by sa chcel v rámci dovolenky vyhýbať práve stredomoriu? Ako prevenciu preto skôr odporúčame vyhýbať sa v danom mieste riziku bodnutia hmyzom. Ak chcete tráviť dovolenku so svojim miláčikom niekde na juhu, je vhodné zaobstarať mu napríklad ochranný obojok. Ten vylučuje určitý typ pachu, ktorý odpudzuje muchy, kliešte, blchy a ďalší hmyz. Ďalej sú dostupné rôzne spot-on prípravky alebo spreje, ktoré zviera tiež ochránia, fungujú na podobnej báze ako naše repelenty. Neochlpená časť ňufáka, oblasť očí a u mladých psíkov aj brucho alebo oblasť genitálií sú miesta, ktoré sú obzvlášť ohrozené, preto je treba aj tu veľmi dôkladne aplikovať repelent.
Keďže kotuľovité reagujú na žlto-oranžové svetlo (hlavne tým, ktorým žiaria žiarovky), mali by ste mať okná a dvere zabezpečené moskytiérou. Majte zároveň na pamäti, že muchy sú aktívne v noci a potrebujú niekoľko nerušených minút, aby mohli sať krv. Preto napádajú svoju obeť práve vo večerných hodinách, pretože v tom čase spia. Moskytiéru môžete pripevniť aj na odpočívadlo Vašeho psieho miláčika. Počas doby, kedy sú muchy aktívne (teda od zotmenia až po východ slnka) by ste psa mali mať vo vnútri. Ak musí vonku, tak s ním bežte na miesto, kde veľmi fúka, trebárs na pláž. Muchám totiž vietor nerobí dobre, a preto sa najradšej pohybujú na chodníkoch medzi domami, prípadne v lese a pri bažinách.
Látka, ktorá by zabránila vniknutiu parazita do tela neexistuje. Avšak od r. 2011 je na európskom trhu dostupné očkovanie (CaniLeish®), ktoré rapídne znižuje riziko aktívnej infekcie a nástupu ochorenia. Jedná sa o tzv. adjuvantnú očkovaciu látku, ktorá pomocou parazitu vlastných proteínov a prídavnej látky (adjuvantu) posilní imunitný systém zvieraťa a pomôže mu v boji proti nákaze. Riziko, že Váš pes leishmaniózou naozaj dostane a možno aj zomrie je cca. v 90% prípade nakazenia.
V podstate môžete nechať zaočkovať akéhokoľvek zdravého psa, ktorý dosiahol vek 6 mesiacov. Avšak pred použitím očkovacej látky sa musíte ubezpečiť, že pes v sebe nenesie nákazu. Ak je výsledok krvných testov negatívny, môžete mu nechať aplikovať prvú injekciu. V rozmedzí troch týždňov je sérum ešte 2x injekčne podané. Od tejto chvíle stačí každoročne očkovanie zopakovať, aby nestratilo účinnosť. Vedľajšie účinky očkovania sú porovnateľné s akýmkoľvek iným očkovaním. Môže teda dôjsť k lokálnej reakcii v mieste vpichu, môže sa jednať o opuch, sčervenanie alebo stvrdnutie, pričom tieto javy zvyčajne do 2 dní zmiznú. Vzhľadom k cudzej bielkovine, ktorá je súčasťou očkovania, môže dôjsť aj k nadmernej reakcii vo forme horúčky, bolestí alebo malátnosti.
Pre psov, ktoré strávia so svojim majiteľom viac času v rizikových oblastiach, je očkovanie určite zmysluplné. Štúdie ukázali, že u 93% očkovaných psov prebehla infekcia leishmaniózou úplne bez symptómov. Vysoký účinok spolu s minimálnymi vedľajšími účinkami hovorí jednoznačne práve za očkovanie. Avšak musíte sa najprv uistiť, že Váš psík je úplne zdravý a že očkovanie znáša dobre. Nechajte si preto poradiť aj od veterinára, či je očkovanie vo Vašom prípade vhodné. Vyššie uvedené opatrenia proti napadnutiu hmyzom ako je nosenie ochranného obojku alebo moskytiéra môžete samozrejme aplikovať aj v prípade, že pes je očkovaný. Napokon očkovanie účinné pri potieraní leishmaniózou – infekcii ako takej, ktorú muchy prenášajú, nedokáže zabrániť.
To zákerné na celom ochorení je fakt, že choroba môže prepuknúť aj rok po napadnutí dotyčným hmyzom. Predtým, ako sa objavia prvé príznaky, je nejaká dovolenka a uštipnutie muchami dávnou minulosťou. Avšak nielen dlhá inkubačná doba, ale aj široké spektrum kmeňov leishmanií s rôznymi prejavmi a príznakmi choroby zabraňujú rozpoznaniu symptómov choroby. K odhaleniu teda buď nedôjde vôbec alebo príliš neskoro.
Ak spozorujete na svojom psíkovi nasledujúce príznaky a veterinár vylúčil iné ochorenia, mali by ste pre istotu zvieraťu nechať spraviť krvné testy a odobrať vzorky tkaniva. Len týmto spôsobom môžete leishmaniózu odhaliť a stanoviť správnu diagnózu.
© kamontad123 / stock.adobe.com
Rovnako ako u iných chorôb platí aj u leishmaniózy jedno: čím skôr ju odhalíte, tým lepšie sú šance na uzdravenie. Akonáhle si u psa všimnete jeden alebo viac symptómov, navštívte neodkladne veterinára. Ak necháte chorobu bujnieť v tele zvieraťa ďalej, bude do 12 mesiacov od prvých prejavov nasledovať jeho smrť (spôsobená väčšinou zlyhaním obličiek). Naviac môžu chorí jedinci, ktorí majú otvorené rany, nakaziť nielen ostatné zvieratá, ale aj človeka. Vysoké nebezpečenstvo hrozí deťom mladším ako 2 roky a ľuďom s oslabenou imunitou.
Akonále veterinár vyriekne ortieľ „leishmanióza“ a diagnóza je potvrdená krvnými aj tkanivovými testami, mali by ste čo najskôr začať s liečbou. Terapia v prvej fáze spočíva v zmiernení prejavov cez posilnenie imunity alebo sa zabraňuje pôvodcovi vo vývoji. Bohužiaľ žiadna z doposiaľ vyvinutých metód nevedie k úplnému vyliečeniu. Celoživotná liečba spojená s užívaním účinných látok je nevyhnutná a nesie so sebou aj nemalé finančné náklady. Podobne nevyhnutné sú aj niektoré vedľajšie účinky, ktoré s liečbou súvisia.
Najznámejšie lieky na leishmaniózu a ich najčastejšie vedľajšie účinky:
| Účinná látka | Vedľajšie účinky |
| Glucantim (účinná látka N-Mathylgluckamin-antimonát) | Žalúdočné a črevné ťažkosti, bolestivé opuchy v oblasti vpichu |
| Miltefosin | Žalúdočné a črevné ťažkosti |
| Allopurinol | Ťažkosti s močovými cestami (Urolithiasis) |
Okrem toho veterinárny lekár odporučí aj zmenu stravy. Počas liečby účinnou látkou alopurinol sa napríklad odporúča diéta s nižším obsahom bielkovín.
Poznámka: Výber vhodného diétneho krmiva môže podporiť prirodzené funkcie organizmu vášho psa. Upozorňujeme však, že diétne potraviny nemôžu liečiť ani predchádzať chorobám. O vhodnej strave pre vášho psa by ste sa mali vždy poradiť aj s veterinárom. Špeciálne diétne krmivá nájdete v internetovom obchode zoohit.
Aj napriek ťažkostiam, ktoré leishmanióza infikovanému psovi spôsobí, s ňou môže zviera viesť dlhý život – za predpokladu, že choroba bude včas rozpoznaná a liečená. Ak sa ako chovateľ častejšie vyskytujete v inkriminovaných oblastiach, mali by ste svojho psa nechať otestovať čo najskôr na túto chorobu, resp. protilátky. Tak môžete chorobu včas odhaliť, a to ešte vo chvíli, keď nie sú napadnuté orgány. Symptómy možno v takom prípade prostredníctvom liekov včas zmierniť a zamedziť rozšíreniu parazita v tele.
Napriek tomu, že je háranie feny úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feniek, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie u psov, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.
Aj pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Avšak ako presne pôrod prebieha? Aké problémy môžu nastať pri kojení a ako môžete Vy ako človek fenke v celom procese pomôcť?
