Manul (Pallasova mačka)

Dlhá, hustá srsť, zaoblené uši a intenzívny pohľad: Pallasova mačka (manul) vyzerá huňato, ale zároveň trochu nebezpečne. Pohladkať sa vám určite nenechá. Pretože manul je divoké zviera, ktoré sa nedá skrotiť.

Výzor: Do akej veľkosti dorastajú Pallasove mačky?

Manul (Otocolobus manul, synonymum: Felis manul) predstavuje v čeľadi mačkovitých samostatný druh. Nazývajú sa aj mačky Pallas podľa svojho objaviteľa, pruského prírodovedca Petera Simona Pallasa. Práve on opísal ako prvý v roku 1776 tento druh divokej mačky. Odvtedy sa rozdelili na tri poddruhy.

Manuly sú približne rovnako veľké ako mačky domáce. Od hlavy po trup merajú cca 60 cm a ich chvost je dlhý 25 až 30 centimetrov. Vďaka svojej dlhej a hustej srsti však manuly pôsobia oveľa silnejšie a kompaktnejšie než mačky domáce. Krátke nohy ešte viac zvýrazňujú ich podsaditú postavu.

Vlastnosti srsti

Mačky Pallas dosahujú hmotnosť 2,5 až 5 kilogramov. Ich srsť je červenkastá až žltosivá. Priečne pásiky a bodky, ktoré obsahuje, kvôli dĺžke srsti takmer nepostrehnete. Ich srsť je vo všeobecnosti v zime dlhšia a kvôli bielym končekom pôsobí šedivejšie. Manuly majú spomedzi čeľade mačkovitých najhustejšiu a najhrubšiu srsť s veľkou podsadou.

Manul má krátke a zaoblené uši, ktoré sú zasadené hlboko do hlavy, vďaka čomu sú v oblastiach bez dostatočného krytia lepšie maskované. Farbu očí majú žltozelenú a zreničky sú okrúhle, čo je u malých mačiek skôr neobvyklé.

Predkovia mačky Pallas

To, prečo má aj taký malý lovec ako manul okrúhle zorničky, sa nedá s istotou povedať. Tvar zreničiek má najskôr do činenia s predkami mačky. Z hľadiska pôvodu je manul poriadne starý. Tento druh je považovaný za priameho potomka vyhynutého tigra šabľozubého a od svojho predchodcu dnešnej mačky bengálskej sa odštiepil pred približne 5 miliónmi rokov.

Výskyt mačky Pallas

Domovom týchto divokých mačiek sú stepi a pohoria Strednej Ázie. Medzi Afganistanom a Mongolskom osídľujú kamenisté púšte a polopúšte, kde na ne môžete natrafiť až do nadmorskej výšky 4 000 metrov.

Kde žijú manuly?

Zvyknú obývať opustené svištie nory, špáry v skalách alebo diery v zemi: Tie im totiž poskytujú ochranu nielen pred nehostinným počasím okolitého prostredia, ale aj pred útokmi dravých vtákov.

Typické správanie

Správanie mačky Pallas je aj napriek jej rozšíreniu zatiaľ preskúmané len málo. Zvieratá žijú dobre schované v ťažko dostupných horách Pakistanu, Kazachstanu a Tadžikistanu.

Isté je iba jedno: ako mnoho iných malých mačiek, aj manul je súmračný samotár aktívny v noci. Samci a samice si k sebe nájdu cestu len počas doby párenia.

Gravidita a chov mláďat

Po gravidite trvajúcej približne 66 dní prinesie samica v apríli alebo máji na svet päť až šesť mláďat, ktoré vychováva sama. Mláďatá sajú 9 až 11 mesiacov mlieko a už ako štvormesačné začínajú samy loviť. Vo veku približne 10 mesiacov si mladé manuly vyhľadajú svoj vlastný revír, ktorý si samce aj samice označia pachovými stopami.

Výživa: Čo žerie manul?

Kvôli svojej telesnej skladbe nepatrí manul medzi vytrvalostných bežcov ani šprintérov. Jej silnou stránkou je trpezlivé striehnutie na obeť.

Jej jedálniček pozostáva hlavne z malých cicavcov, ako sú piky, svište a myši. Medzi klasickú korisť mačky Pallas patria aj vtáky, a to hlavne kuropty a vtáky, ktoré si stavajú hniezda v zemi.

Ohrozenie a ochrana manulov

Mačka Pallas na základe svojho počtu v súčasnosti nepatrí medzi ohrozený druh. V pohoriach strednej Ázie má žiť približne 58 000 jedincov. Ich životný priestor sa však zmenšuje, pretože mestá a poľnohospodárske plochy čoraz viac prenikajú do ich domoviny.

Zároveň klesajú stavy ich zvieracej koristi, pretože piky a svište ľudia lovia alebo trávia. Manuly sa sem-tam zabíjajú aj kvôli ich srsti. Ďalšie ohrozenie predstavujú domáce psi a pasce na líšky.

Na udržanie druhu vznikli projekty ako Pallas’s cat International Conservation Alliance (PICA). Ich zámerom je: získať nové vedomosti o plachej mačke Pallas a vysvetliť miestnemu obyvateľstvu, že sú ohrozené.

Manul ako domáce zviera?

Manuly sú považované za neskrotiteľné zvieratá. Sú síce známe prípady, keď sa ľudia pokúsili vychovávať opustené mláďatá s krmivom pre mačky. Lenže hneď ako tieto divoké zvieratá nabrali dostatok síl, opustili svojich ľudských adoptívnych rodičov a utiekli na slobodu. Ako domáce zvieratá sa teda nehodia.

Vo všeobecnosti by mali milovníci zvierat zabudnúť na to, že si z prírody vezmú divoké zviera a budú ho chovať doma. Správne ubytovanie a kŕmenie týchto divých jedincov nie je spravidla možné a v mnohých prípadoch predstavuje porušenie zákona o ochrane zvierat.

Ak chcete vidieť mačku Pallas, treba navštíviť zoo. V Európe ich chovajú v približne 40 zoologických záhradách. V ľudskej opatere sa môžu dožiť až 16 rokov.