Epilepsia u mačiek This article is verified by a vet

Ryšavá mačka s epilepsiou

Mozog ako orgán vytvárajúci a vedúci podnety zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov, vnímania a všetkých životne dôležitých funkcií. Ak sú tieto funkcie mozgu v dôsledku štrukturálneho alebo funkčného poškodenia narušené, môže nasledovať prílišné zaťaženie a preťaženie nervových buniek podnetmi. Nerovnováha medzi nervovou aktivitou a inhibíciou následne spôsobí epileptický záchvat, ktorý môže byť sprevádzaný bezvedomím a kŕčovitými pohybmi. Ak sa dva epileptické záchvaty vyskytnú s odstupom aspoň jedného dňa, hovoríme o epilepsii.

Ako u mačiek vzniká epilepsia?

Činnosť mozgu riadia najmä tri látky. Glutamát a aspartát dráždia nervové bunky, zatiaľ čo tzv. kyselina gama-aminomaslová (GABA) pôsobí inhibične. Vedci predpokladajú, že nerovnováha oboch faktorov nadmerne zaťažuje mozog, čo u mačiek vedie k epileptickým záchvatom. Epilepsia môže byť idiopatická (bez príčiny) alebo spôsobená dráždivými podnetmi a chorobami. 

Niektoré mačky majú vrodenú predispozíciu na epilepsiu, iné mačky ochorejú napríklad v dôsledku nedostatočného zásobovania mozgu kyslíkom (ischémia) alebo v dôsledku poškodenia nervového tkaniva. Pravdepodobné sú najmä tieto zmeny:

  • Zápaly ako encefalitída (zápal mozgu) alebo meningitída (zápal mozgových blán) spôsobené bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami 
  • Vrodené alebo získané chyby odtokových a prítokových ciev 
  • Rakovina (nádory) 

Záchvaty však nemusia mať vždy pôvod v mozgu. Ak mačka trpí epilepsiou vyvolanou zmenami mimo mozgu, ide o tzv. symptomatickú epilepsiu. Medzi možné príčiny môže patriť nasledovné:

  • Metabolické poruchy (napr. diabetes mellitus) 
  • Otrava (napr. liekmi) 
  • Nedostatok vitamínov a živín (napr. tiamín = vitamín B1)

Ako rozpoznám epilepsiu u mačiek?

Mačky môžu ochorieť na epilepsiu v každom veku. Každý epileptický záchvat sa delí na štyri fázy, ktoré sa výrazne líšia svojimi príznakmi:

  1. Prodromálna fáza – nastáva niekoľko hodín až dní pred samotným epileptickým záchvatom a prejavuje sa silným nepokojom mačky. 
  2. Aura – počas aury mnohé mačky viac vyhľadávajú blízkosť majiteľa. Niektoré mačky však vykazujú iné správanie, napríklad plachosť alebo agresivitu. 
  3. Ictus – skutočný, viditeľný epileptický záchvat. 
  4. Postiktálna fáza – fáza zotavenia. Počas tejto fázy sú postihnuté mačky veľmi vyčerpané a veľa spia. 

Počas ictus fázy a prípadne aj v ďalších fázach sa u mačiek s epilepsiou prejavujú tieto príznaky ochorenia:

  • Náhly pád a tonické (silne napäté svaly), ako aj klonické (kŕčovité zášklby svalov) kŕče po celom tele 
  • Vystretie všetkých končatín 
  • Bezvedomie 
  • Spontánne močenie a defekácia 
  • Halucinácie, ktoré možno rozpoznať podľa silnejšieho mňaučenia, hryzenia chvosta alebo pobehovania 
  • Žuvacie pohyby alebo nadmerné slinenie (salivácia) 
  • Zmeny správania

Nie každý epileptický záchvat prebieha rovnako. Okrem toho sa rozlišujú dve špeciálne formy epileptických záchvatov u mačky:

  • Veľký záchvat (tonicko-klonický záchvat) opisuje obzvlášť závažný stav, pri ktorom mačka vykazuje silné tonické a klonické kŕče. Stuhnutie svalov môže viesť k život ohrozujúcemu zastaveniu dýchania.
  • Status epilepticus definuje epileptický záchvat, pri ktorom mačka stratí vedomie na viac ako päť minút. Tento stav môže byť aj život ohrozujúci pre svoje výrazné príznaky kŕčov.

Epilepsia u mačiek: Diagnostické možnosti

Záchvat u mačky mal vždy vyšetriťveterinár.

Už počas rozhovoru s majiteľom (anamnéza) môže zistiť dôležité informácie a vylúčiť možné príčiny. Patria sem najmä informácie o strave, chove a pôvode mačky. Po klinickom všeobecnom vyšetrení môže vykonať rôzne diagnostické opatrenia. Na zistenie bakteriálnych alebo vírusových infekcií, metabolických ochorení a zápalov sa odporúča odobrať krv a mozgovomiechový mok (likvor). Aby sa vylúčili vnútorné poranenia, malformácie alebo nádory, sa odporúča použiť aj zobrazovacie metódy, ako sú röntgen, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia.

Terapia epilepsie u mačiek

Vo všeobecnosti platí, že epilepsia je nevyliečiteľné ochorenie. Liečbu epilepsie by mal preto vždy vykonávať veterinár. Liečba sa delí na urgentnú liečbu jedného epileptického záchvatu a symptomatickú dlhodobú liečbu:

Núdzové opatrenia v dôsledku epileptického záchvatu:

  • Okamžité vyšetrene krvi 
  • Benzodiazepíny, ako je diazepam, majú na mačku uvoľňujúci a upokojujúci účinok. 
  • Vzhľadom na vysokú spotrebu energie počas epileptického záchvatu sa odporúča podať infúzny roztok cukru.
  • Ak tieto núdzové opatrenia v krátkom čase nevedú k zlepšeniu situácie, môžu sa podať barbituráty, ako je napr. fenobarbital. Keďže však tieto lieky majú antikonvulzívny (protikŕčový) a spánok navodzujúci účinok, mačka musí byť zároveň pripojená na umelé dýchanie. 

Dlhodobá liečba epilepsie u mačiek vždy závisí od príslušnej príčiny:

  • Ak sa nepodarí nájsť príčinu epileptických záchvatov, v rámci idiopatického priebehu sa odporúča doživotné podávanie barbiturátov (napr. fenobarbitalu). 
  • Bakteriálne infekcie si vyžadujú podávanie antibiotík po vykonaní testu rezistencie.
  • Úrazy si môžu vyžadovať chirurgický zákrok. 
  • Nádory si môžu vyžadovať chirurgický zákrok, rádioterapiu alebo chemoterapiu.

Prognóza

Epilepsia u mačiek sa bohužiaľ nedá vyliečiť. Kvalita života mačky sa však často dá zabezpečiť celoživotnou medikamentóznou liečbou. Dôležitým predpokladom je pravidelné a správne podávanie liekov. Napriek tomu treba počítať s tým, že niektoré ochorenia (napr. agresívne nádory) alebo zranenia môžu prognózu výrazne zhoršiť.

Možno epilepsii predísť?

Aby bolo možné epilepsii umačiek predísť, mali by byť zohľadnené tieto skutočnosti:

  • Pri chove a kúpe mačiatok treba dbať na to, aby boli rodičia zdraví.
  • Lieky a iné toxické látky by mali byť uschované v uzavretých nádobách.
  • Vyvážená strava pokrývajúca potrebu vitamínov a živín má pre celkový zdravotný stav mačky veľký význam a môže pomôcť predísť základným ochoreniam.

Franziska G., veterinárka
Profilbild von Tierärztin Franziska Gütgeman mit Hund

Na univerzite Justus-Liebig v meste Giessen som absolvovala kompletné vzdelanie ako veterinárna lekárka a získala skúsenosti v rôznych odboroch, ako sú medicína malých, veľkých a exotických zvierat, farmakológia, patológia a bezpečnosť potravín. Odvtedy pracujem nielen ako veterinárna autorka, ale aj na svojej vedecky podloženej dizertačnej práci. Mojím cieľom je v budúcnosti lepšie chrániť zvieratá pred bakteriálnymi patogénmi. Okrem svojich veterinárnych znalostí zdieľam aj svoje vlastné skúsenosti ako šťastná majiteľka psa, a dokážem tak pochopiť a vysvetliť úzkosti a problémy, ako aj ďalšie dôležité otázky týkajúce sa zdravia zvierat.


Naše najobľúbenejšie články
4 min

Rodenie mačiatok

Narodenie mačiatok je vždy zvláštny zážitok, ktorý nechce zmeškať žiadny chovateľ. Ľudský zásah, až na niekoľko výnimok nie je pri rodení mačiatok nutný. Mačka-matka privedie mladé na svet tak, ako by nerobila celý život nič iného! Jediný spôsob ako môže človek pomôcť, je sedieť pri mačke a milo na ňu hovoriť. Len ak dôjde ku komplikáciam, je treba zavolať veterinára.
3 min

Ruja u mačiek

Rozmnožovací cyklus u mačiek sa diametrálne odlišuje od ľudského. Mnohým fázam v živote mačky z tohto dôvodu nerozumieme. Napríklad nevieme, ako by sme sa v takej chvíli mali zachovať a ako by sme nášmu domácemu miláčikovi pomohli. K tomu patrí aj háranie mačky, teda pripravenosť mačky (ženského pohlavia) k počatiu, tzv. ruji“.