Epilepsia u mačiek 

Mozog ako orgán vytvárajúci a vedúci podnety zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov, vnímania a všetkých životne dôležitých funkcií. Ak sú tieto funkcie mozgu v dôsledku štrukturálneho alebo funkčného poškodenia narušené, môže nasledovať prílišné zaťaženie a preťaženie nervových buniek podnetmi. Nerovnováha medzi nervovou aktivitou a inhibíciou následne spôsobí epileptický záchvat, ktorý môže byť sprevádzaný bezvedomím a kŕčovitými pohybmi. Ak sa dva epileptické záchvaty vyskytnú s odstupom aspoň jedného dňa, hovoríme o epilepsii.

Ako u mačiek vzniká epilepsia?

Činnosť mozgu riadia najmä tri látky. Glutamát a aspartát dráždia nervové bunky, zatiaľ čo tzv. kyselina gama-aminomaslová (GABA) pôsobí inhibične. Vedci predpokladajú, že nerovnováha oboch faktorov nadmerne zaťažuje mozog, čo u mačiek vedie k epileptickým záchvatom. Epilepsia môže byť idiopatická (bez príčiny) alebo spôsobená dráždivými podnetmi a chorobami. 

Niektoré mačky majú vrodenú predispozíciu na epilepsiu, iné mačky ochorejú napríklad v dôsledku nedostatočného zásobovania mozgu kyslíkom (ischémia) alebo v dôsledku poškodenia nervového tkaniva. Pravdepodobné sú najmä tieto zmeny:

• Zápaly ako encefalitída (zápal mozgu) alebo meningitída (zápal mozgových blán) spôsobené bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami 
• Vrodené alebo získané chyby odtokových a prítokových ciev 
• Rakovina (nádory) 

Záchvaty však nemusia mať vždy pôvod v mozgu. Ak mačka trpí epilepsiou vyvolanou zmenami mimo mozgu, ide o tzv. symptomatickú epilepsiu. Medzi možné príčiny môže patriť nasledovné:

• Metabolické poruchy (napr. diabetes mellitus) 
• Otrava (napr. liekmi) 
• Nedostatok vitamínov a živín (napr. tiamín = vitamín B1)

Ako rozpoznám epilepsiu u mačiek?

Mačky môžu ochorieť na epilepsiu v každom veku. Každý epileptický záchvat sa delí na štyri fázy, ktoré sa výrazne líšia svojimi príznakmi:

1. Prodromálna fáza – nastáva niekoľko hodín až dní pred samotným epileptickým záchvatom a prejavuje sa silným nepokojom mačky. 
2. Aura – počas aury mnohé mačky viac vyhľadávajú blízkosť majiteľa. Niektoré mačky však vykazujú iné správanie, napríklad plachosť alebo agresivitu. 
3. Ictus – skutočný, viditeľný epileptický záchvat. 
4. Postiktálna fáza – fáza zotavenia. Počas tejto fázy sú postihnuté mačky veľmi vyčerpané a veľa spia. 

Počas ictus fázy a prípadne aj v ďalších fázach sa u mačiek s epilepsiou prejavujú tieto príznaky ochorenia:

• Náhly pád a tonické (silne napäté svaly), ako aj klonické (kŕčovité zášklby svalov) kŕče po celom tele 
• Vystretie všetkých končatín 
• Bezvedomie 
• Spontánne močenie a defekácia 
• Halucinácie, ktoré možno rozpoznať podľa silnejšieho mňaučenia, hryzenia chvosta alebo pobehovania 
• Žuvacie pohyby alebo nadmerné slinenie (salivácia) 
• Zmeny správania

Nie každý epileptický záchvat prebieha rovnako. Okrem toho sa rozlišujú dve špeciálne formy epileptických záchvatov u mačky:

• Veľký záchvat (tonicko-klonický záchvat) opisuje obzvlášť závažný stav, pri ktorom mačka vykazuje silné tonické a klonické kŕče. Stuhnutie svalov môže viesť k život ohrozujúcemu zastaveniu dýchania.
• Status epilepticus definuje epileptický záchvat, pri ktorom mačka stratí vedomie na viac ako päť minút. Tento stav môže byť aj život ohrozujúci pre svoje výrazné príznaky kŕčov.

Epilepsia u mačiek: Diagnostické možnosti

Záchvat u mačky mal vždy vyšetriť veterinár.

Už počas rozhovoru s majiteľom (anamnéza) môže zistiť dôležité informácie a vylúčiť možné príčiny. Patria sem najmä informácie o strave, chove a pôvode mačky. Po klinickom všeobecnom vyšetrení môže vykonať rôzne diagnostické opatrenia. Na zistenie bakteriálnych alebo vírusových infekcií, metabolických ochorení a zápalov sa odporúča odobrať krv a mozgovomiechový mok (likvor). Aby sa vylúčili vnútorné poranenia, malformácie alebo nádory, sa odporúča použiť aj zobrazovacie metódy, ako sú röntgen, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia.

Terapia epilepsie u mačiek

Vo všeobecnosti platí, že epilepsia je nevyliečiteľné ochorenie. Liečbu epilepsie by mal preto vždy vykonávať veterinár. Liečba sa delí na urgentnú liečbu jedného epileptického záchvatu a symptomatickú dlhodobú liečbu:

Núdzové opatrenia v dôsledku epileptického záchvatu:

• Okamžité vyšetrene krvi 
• Benzodiazepíny, ako je diazepam, majú na mačku uvoľňujúci a upokojujúci účinok. 
• Vzhľadom na vysokú spotrebu energie počas epileptického záchvatu sa odporúča podať infúzny roztok cukru.
• Ak tieto núdzové opatrenia v krátkom čase nevedú k zlepšeniu situácie, môžu sa podať barbituráty, ako je napr. fenobarbital. Keďže však tieto lieky majú antikonvulzívny (protikŕčový) a spánok navodzujúci účinok, mačka musí byť zároveň pripojená na umelé dýchanie. 

Dlhodobá liečba epilepsie u mačiek vždy závisí od príslušnej príčiny:

• Ak sa nepodarí nájsť príčinu epileptických záchvatov, v rámci idiopatického priebehu sa odporúča doživotné podávanie barbiturátov (napr. fenobarbitalu). 
• Bakteriálne infekcie si vyžadujú podávanie antibiotík po vykonaní testu rezistencie.
• Úrazy si môžu vyžadovať chirurgický zákrok. 
• Nádory si môžu vyžadovať chirurgický zákrok, rádioterapiu alebo chemoterapiu.

Prognóza

Epilepsia u mačiek sa bohužiaľ nedá vyliečiť. Kvalita života mačky sa však často dá zabezpečiť celoživotnou medikamentóznou liečbou. Dôležitým predpokladom je pravidelné a správne podávanie liekov. Napriek tomu treba počítať s tým, že niektoré ochorenia (napr. agresívne nádory) alebo zranenia môžu prognózu výrazne zhoršiť.

Možno epilepsii predísť?

Aby bolo možné epilepsii u mačiek predísť, mali by byť zohľadnené tieto skutočnosti:

• Pri chove a kúpe mačiatok treba dbať na to, aby boli rodičia zdraví.
• Lieky a iné toxické látky by mali byť uschované v uzavretých nádobách.
• Vyvážená strava pokrývajúca potrebu vitamínov a živín je dôležitá pre celkové zdravie mačky.