Pes hokkaido, nazývaný aj ainu inu, sa vo svojom rodnom Japonsku tradične chová ako poľovný pes. Vďaka svojej odvahe, bystrosti a ochranárskemu inštinktu je aj vynikajúcim psím ochrancom človeka. Ako rodinný pes je však tento robustný pes vhodný len v obmedzenej miere.
© Happy monkey / stock.adobe.com
Hokkaido patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie plemená psov v Japonsku.
Hokkaido je plemenom psa, ktoré si vyberá len jedného pána. Hoci akceptuje a chráni aj ostatných členov rodiny, tento hrdý pes rád ignoruje ich príkazy alebo povely. Preto je zodpovednosťou majiteľa – ako takmer u všetkých psov – stanoviť psovi pravidlá spoločného života a s láskou a dôslednosťou ho vychovávať. Vzhľadom na dominantné sklony a tvrdohlavosť tohto japonského plemena je to však niekedy výzva aj pre skúsených psovodov. Hokkaido preto rozhodne patrí do skúsených rúk.
Pri výchove a výcviku hokkaido sa však vyžadujú nielen skúsenosti, ale aj poriadna dávka taktu. Japonský ainu je mimoriadne citlivý pes, ktorý ak má pocit, že sa s ním nespravodlivo zaobchádza, prestane poslúchať. Hoci je to zvyčajne veľmi pokojný a vyrovnaný pes, v určitých situáciách sa dokáže aj nahnevať a svojmu pánovi či paničke odporovať. Takéto momenty môžu nastať napríklad vtedy, keď mu deti z rodiny neprejavujú potrebnú úctu. Hokkaido nechce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s plyšákom alebo ako s hračkou. Ak sa ale deti týchto pravidiel držia, zvyčajne si s nimi pes veľmi dobre rozumie a stojí pri nich ako verný, veľmi verný – hoci vážny – „opatrovateľ“.
Vzrušené štekanie alebo búrlivé vrtenie chvostom u tohto plemena vážnej povahy nečakajte. Voči cudzincom sa správa veľmi rezervovane, a tak pôsobí takmer vznešeným a dôstojným dojmom. Má však zmysel pre pozorovanie a dostatok odvahy, aby v prípade nebezpečenstva bleskovo zasiahol. Hokkaido rozhodne nie je plachý, a aby sa uňho neobjavilo nežiaduce agresívne správanie, jeho majiteľ by mu mal hneď od začiatku dať najavo, že on sám má všetko pod kontrolou. Psy musia dôverovať suverenite svojho vodcu svorky, aby sa mu mohli podriadiť – to platí najmä pre takého dominantného štvornohého priateľa, akým je hokkaido.
Napriek svojej vyhranenej povahe je hokkaido pravým dobrodruhom, ktorému nevadí ľadový mráz ani husté sneženie. Miluje prírodu a prácu si užíva za každého počasia. Vo všeobecnosti je hokkaido mimoriadne vytrvalý a obratný pes. Športovému štvornohému priateľovi nerobia problém ani dlhé vzdialenosti. A ak sa vzdiali veľmi ďaleko – napríklad pri love – vďaka svojmu neomylnému orientačnému zmyslu vždy bezpečne nájde cestu späť.
Svižná a ľahká chôdza hokkaido prezrádza, aké je toto plemeno psov obratné a rýchle. Silne vyvinuté svaly, ktorých kontúry sú jasne viditeľné, svedčia o obrovskej sile a vytrvalosti. Hokkaido má robustnú kostru so stredne veľkým, veľmi dobre stavaným telom. Jeho srsť je rovnako odolná, skladá sa z tvrdej a rovnej krycej srsti a mäkkej, hustej podsady.
Vzhľadovo sa podobá na plemeno akita inu, ktoré tiež pochádza z Japonska. Hokkaido má pomerne širokú hlavu s malými tmavými očami a vzpriamenými, dopredu naklonenými ušami v tvare trojuholníka. Hokkaido nosí svoj bohato osrstený chvost stočený alebo ohnutý cez chrbát.
S výškou v kohútiku 45,5 až 51,5 cm patrí hokkaido k stredne veľkým psom a je teda o niečo menší ako akita inu. V štandarde plemena nie je uvedená hmotnosť – vždy by však mala byť v zdravom pomere k veľkosti psa.
Hokkaido sa vyskytuje v nasledovných farebných variantoch:
Jeho nos je zvyčajne čierny, hoci biele psy majú aj nos telovej farby. Niektorí zástupcovia plemena majú aj modročierny jazyk – znak, ktorý môže naznačovať vzdialenú príbuznosť s čau-čau.
Toto plemeno má spoločný názov s japonským ostrovom Hokkaido, ktorý sa nachádza severne od hlavného japonského ostrova Honšu. Podobne aj označenie „ainu inu“ napovedá pôvod týchto psov. Prví ľudia, ktorí chovali hokkaido, patrili ku kmeňu Ainov, ktorí sa na Hokkaide usadili pred viac ako 3 000 rokmi a priviedli si so sebou psy tohto typu. Bola to veľmi nehostinná oblasť v nadmorskej výške dobrých 1000 metrov, kde sa ľudia so psami museli dokázať uživiť. Zvieratá slúžili mužom pri love medveďov a veľkej zveri, ako aj pri rybolove. Číhali na veľké medvede, prenasledovali ich a držali ich v šachu, kým neprišiel lovec. Lov medveďa bol viac než len obyčajné získavanie potravy – Ainovia ho považovali za rituálny akt a oslavu. Odvážne psy, ktoré sa postavili týmto obrovským zvieratám, boli patrične uctievané.
Hokkaido je jedným z najstarších plemien psov v Ázii a je súčasťou kultúrneho dedičstva japonského ostrova. V roku 1937 bol hokkaido dokonca vyhlásený za „prírodnú pamiatku“ a odvtedy je uznaný a chránený ako plemeno.
Vzhľadom na ťažko prístupné oblasti ostrova si psy po stáročia uchovávali „čistú krv“. Na rozdiel od akita inu alebo shiba inu, ktoré sa už dávno dostali do Európy, je hokkaido stále veľmi vzácnym plemenom psa, ktoré sa mimo svojej domoviny takmer vôbec nevyskytuje.
Záujemci o kúpu tohto vzácneho japonského plemena psov by si mali uvedomiť, že hľadanie vhodného chovateľa a čakanie na vhodné a zdravé šteňa môže byť veľmi zdĺhavé. Nezriedka sa stáva, že za pravým hokkaidom musíte vycestovať do zahraničia. Aby toho nebolo málo, v Európe takmer neexistujú kluby, ktoré by sa špecializovali na toto japonské plemeno a ktoré by vedeli pomôcť pri hľadaní chovateľov. No napríklad v Dánsku, Holandsku, Francúzsku, Estónsku, Nemecku a Švajčiarsku existuje niekoľko nadšencov, ktorí sa venujú chovu týchto špeciálnych psov.
Keď nájdete to, čo hľadáte, prirodzene si to chcete hneď „uchmatnúť„. Ale psa si nekúpite ako pár topánok – a už vôbec nie hokkaido. Treba si dobre zvážiť nielen odpoveď na otázku, či ste vhodný na chov tohto náročného poľovného psa, ale aj to, či ste natrafili na vhodného chovateľa. Okrem pocitu by mali sedieť aj fakty. Aké má chovateľ skúsenosti? Riadi sa pri chove podľa štandardu FCI? Ako si vyberá chovné zvieratá? Sú šteniatka očkované a majú potrebné „papiere“? Dokazuje rodokmeň, že zvieratá sú zdravé a že nedošlo k príbuzenskej plemenitbe?
V skutočnosti sa možná príbuzenská plemenitba v chove hokkaido v Európe nedá vylúčiť, pretože vzhľadom na vzácnosť tohto plemena je chovných psov veľmi málo. Existuje preto reálne riziko, že sa môžu objaviť nežiaduce dedičné choroby. Pozorné preskúmanie rodokmeňa je v každom prípade užitočné a možno zabráni nepríjemným prekvapeniam. Okrem problému príbuzenskej plemenitby sú psy hokkaido veľmi odolné voči typickým psím chorobám. Priemerná dĺžka života zdravých zvierat je 9 až 15 rokov.
Okrem dobrého genetického materiálu má na zdravotný stav psa rozhodujúci vplyv aj výživa. Psy ako potomkovia vlka sú mäsožravce – to platí aj pre hokkaido. Tento pes má obzvlášť rád ryby. V jeho rodnom Japonsku, kde sa stále tradične používa na lov rýb a s veľkou zručnosťou a rýchlosťou reakcie chytá lososy na ich ceste na neresiská, sa táto jeho prednosť nie vždy cení – pretože hokkaido ulovené ryby najprv žerie a až keď je sýty, niečo zo svojho úlovku ponechá.
Objavte našu ponuku krmív pre psov v online obchode zoohit!
Množstvo krmiva by sa malo v zásade odvíjať od potrieb a hmotnosti psa. Hoci v štandarde plemena nie sú uvedené žiadne údaje o hmotnosti, telesná hmotnosť by mala byť vždy v optimálnom pomere k veľkosti psa. Atletická a silná postava hokkaido by mala byť ľahko rozpoznateľná. Cítite rebrá svojho psa aj cez jeho hustú srsť bez toho, aby ste ich museli dlho nahmatávať? Potom je hmotnosť vášho psa s najväčšou pravdepodobnosťou v dobrom rozmedzí. Na druhej strane, ak je vrstva tuku nad rebrami taká hrubá, že pod ňou už necítite kosti, má váš pes pravdepodobne nadváhu a mal by určite schudnúť, aby sa vyhol následným fyzickým problémom. Naopak, ak jeho rebrá vidno už z diaľky bez toho, aby ste ich museli nahmatať, je pes príliš chudý.
Množstvo krmiva, ktoré pes potrebuje, sa samozrejme neodvíja len od hmotnosti. Vek, zdravotný stav a úroveň aktivity príslušného psa majú rozhodujúci vplyv tiež na jeho potrebu energie a živín. Denná dávka krmiva pre dospelého hokkaido však spravidla predstavuje približne 300 g mäsa (alebo rýb), 140 g zeleniny a približne 100 g ryže alebo cestovín. Toto množstvo by ste mali rozdeliť na dve porcie denne – váš pes by nemal mať medzi týmito jedlami voľne k dispozícii žiadne jedlo. Aj maškrty by ste mali používať striedmo, najmä ak sú súčasťou denného množstva potravy. Mimochodom, pes potrebuje vždy čerstvú pitnú vodu.
Srsť hokkaido by sa mala pravidelne jemne kefovať (približne dva až trikrát týždenne). Počas výmeny srsti by ste mali srsť kefovať dokonca denne, aby ste psa zbavili odumretej srsti. Okrem toho by ste mali svojmu štvornohému priateľovi približne raz alebo dvakrát týždenne čistiť uši a zuby. Aby sa predišlo poraneniam, je potrebné psovi pravidelne zastrihávať pazúry. Na druhej strane, svojho hokkaido nebudete musieť takmer nikdy kúpať – po prvé, rád skáče do riek alebo jazier a „kúpe sa“ tam, po druhé, je od prírody veľmi čistotný a po tretie, ochrannú bariéru kože by nemalo narúšať príliš časté kúpanie alebo dokonca psí šampón.
Ešte dôležitejšie ako správna strava a vhodná starostlivosť je však otázka, či vy ako majiteľ dokážete splniť požiadavky svojho psa. Hokkaido bezpochyby patrí k pomerne náročným plemenám, ktoré sa neuspokoja s malým mestským bytom a jedným či dvoma krátkymi venčeniami. Toto japonské plemeno psov si vyžaduje extrémne veľa pohybu a aktivity. Tí, ktorí svojho psa nevyužívajú na lov, by mu preto mali určite poskytnúť dostatočné alternatívy. Rozsiahle prechádzky v prírode, striedané s krátkymi pauzami na kúpanie v potokoch alebo jazerách alebo s rozmanitými a vzrušujúcimi úlohami, sú pre každého majiteľa hokkaido nevyhnutnosťou.
Je samozrejmé, že takýto pes nepatrí do mestského bytu. Hokkaido sa najlepšie cíti v prírode – základným predpokladom pre chov tohto psa je pozemok na vidieku alebo ešte lepšie v horách s vlastnou veľkou záhradou. Nie je to však zďaleka jediná požiadavka. Potrebné sú aj skúsenosti, veľa voľného času a ochota venovať sa tomuto pôvabnému, aj keď niekedy komplikovanému psovi.
Prečítajte si tiež náš článok: Navykanie šteňaťa na nový domov: Základné vybavenie & tipy.
Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom. Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.
