Chov viacerých psov – takto to funguje

Na rozdiel od králikov alebo papagájov, psy nevyhnutne nepotrebujú druhého psieho spoločníka, pretože Vy ako jeho majiteľ ste preňho najdôležitejšou osobou. Napriek tomu sa veľa milovníkov psov pohráva s myšlienkou zaobstarať si druhého, alebo dokonca tretieho psa. Výhody chovu viacerých psov sú zrejmé: Váš štvornohý kamarát sa má vždy s kým hrať, na prechádzku môžete bez problémov vziať minimálne dvoch dobre vychovaných psov, a starostlivosť, či kŕmenie sa prakticky dajú robiť jedným ťahom.

Riziká chovu viacerých psov

Existuje však pomerne veľa rizík, ktoré so sebou nesie zaobstaranie si druhého psa. Patrí sem napríklad aj to, že prípadné existujúce problémy väzby psa na majiteľa sa môžu zhoršiť. Pretože, akonáhle si dvaja psy vytvoria svoju svorku, čoraz viac sa orientujú na seba. Samozrejme, že sa tiež navzájom učia – avšak nie len v pozitívnom slova zmysle. Pokiaľ ste teda svojho prvého psa dobre nevycvičili a dúfate napríklad, že druhý pes toho prvého viac vyťaží, a tým Vám uľahčí výchovu, musíme Vás varovať: Toto očakávanie sa Vám pravdepodobne nesplní. Naopak: V budúcnosti by sa množstvo zlozvykov vo Vašej domácnosti mohlo zdvojnásobiť. Zadováženie si druhého psa by ste mali zvažovať len v prípade, že Váš prvý pes preukazuje bezchybnú základnú poslušnosť a dobré spoločenské správanie. Chov viacerých psov môže byť náročný nielen z hľadiska výchovy: Môžete bez problémov vziať oboch psov so sebou na výlety? Máte v aute dostatok miesta? A v neposlednom rade, druhý pes rovnakej veľkosti zvyčajne znamená dvojnásobné náklady na krmivo, dane a veterinára.

Ako si vyberiem toho správneho druhého psa?

Pri hľadaní správneho partnera pre Vášho psa platí to isté ako u ľudí: Najdôležitejšia je chémia. Múdrym výberom ale môžete zvýšiť pravdepodobnosť správnej voľby. Pamätajte: Nové šteňa sa bude veľmi orientovať na Vášho prvého psa. To znamená, že ak je Váš prvý pes dosť úzkostlivý, môže sa to preniesť aj na druhého psa. V niektorých prípadoch sa však prvý pes od toho druhého môže naučiť sebaistote, ak je druhý pes veľmi spoločenský a zároveň sebavedomý. V zásade by si mali byť tieto dva psy, čo sa týka temperamentu, podobné – takto sa môžu najlepšie vzájomne ovplyvňovať. Niektoré útulky pre psov ponúkajú, pri sprostredkovaní dospelých „druhých psov“, možnosť vziať si potenciálneho druhého psa najprv do dočasnej starostlivosti. Pokiaľ medzi štvornohými priateľmi funguje chémia, našiel si pes definitívne svoj nový domov. Ak sa jedná o šteniatko, mali by ste sa intenzívne poradiť s chovateľom, či plemeno psa a jeho povaha bude čo najlepšie vyhovovať Vášmu prvému psovi. Čerstvo prinesené šteniatka sa zvyčajne ľahko podriadia – v prípade pochybností, však, pri výbere druhého psa, nevyberajte toho najväčšieho bitkára z vrhu.

Okrem toho, napr. nový mladý samec väčšinou prijme vyššie postavenie už staršej sučky a akceptuje ho po celý život, takže je hierarchia od začiatku vyjasnená.

Ako psov na seba privyknúť

Nie všetci psy privítajú nového zvieracieho spolubývajúceho vrtiacim sa chvostom: Mnohí v ňom vidia votrelca na ich území a zdá sa, že dúfajú, že nepozvaný hosť rýchlo znovu nájde cestu von. Je preto nevyhnutné, aby ste vždy venovali pozornosť najskôr svojmu dlhoročnému psovi: Pozdravte aj nakŕmte ho ako prvého, ponechajte mu jeho pelech aj hračky. Nebude sa tak cítiť vo svojej pozícii ohrozený. Poučte aj návštevy, ktoré sa prišli pozrieť na šteniatko, aby najskôr pozdravili staršieho psa, a až potom sa maznali so šteniatkom. V každom prípade by ste ako majiteľ psa mali akceptovať existujúcu hierarchiu medzi psami, pretože pokiaľ budete uprednostňovať nižšie postaveného psa, povedie to ku konfliktom.

Výchova

Pri chove viacerých psov môžete pri poveloch „sadni“, „zostaň“ atď. používať rovnaké signály. Cvičte ich však zo začiatku vždy len s jedným psom, pokým ich dobre neovláda, a skombinujte to s menom a očným kontaktom. Následne môžete cvičiť s dvomi alebo tromi psami naraz.

Prajeme Vám spolu s Vašou zvieracou svorkou veľa zábavy!