© Grigorita Ko / stock.adobe.com
„Sú na seba ako pes a mačka“: Každý, kto počuje toto príslovie, tuší, že psy a mačky nie sú práve tými najlepšími priateľmi. Čo je však skutočne pravda na mýte, že mačky a psy sú úhlavní nepriatelia? Kde môžu vzniknúť nedorozumenia? Existujú spôsoby, ako skamarátiť mačku a psa a ako umožniť mačkám a psom žiť v jednej domácnosti?
Máte radšej mačky, alebo ako štvornohých členov rodiny uprednostňujete psov? Pre niektorých milovníkov zvierat nie je ľahké odpovedať na túto otázku. Koniec koncov, sú to milovníci zvierat. A preto majú radi mačky – a psy. Milujú nezávislosť domácich mačiek a vernosť psích spoločníkov. Musíte si teda vybrať medzi mačkou a psom? Dobrou správou je: Skúsenosti mnohých milovníkov zvierat ukazujú, že psy a mačky sa určite môžu stať dobrými spoločníkmi. Predpokladom však je, že zvieratá sú dobre socializované a trpezlivo si na seba zvykajú.
Mačky a psy sú od seba evolučne veľmi vzdialené. Psy patria do čeľade Canidae, teda psovité. Do tejto čeľade patria nielen vlky, ale aj medvede a dokonca aj mrože. Tie sú preto našim psom príbuznejšie ako mačky. Mačka patrí do čeľade mačkovitých šeliem (Felidae). Očakávali by ste, že by si pes dokázal hneď rozumieť s mrožom? Nie? Potom nie je prekvapujúce, že aj priateľstvo medzi mačkou a psom potrebuje na začiatku trochu pomoci.
Počuli ste už niekedy príslovie “Psy majú pánov, mačky majú sluhov“? V tomto výroku spisovateľa Kurta Tucholského je v skutočnosti veľa pravdy. Psy ľuďom robia spoločnosť už približne 100 000 rokov. Naši predkovia, ktorí boli ešte lovcami a zberačmi, si vlkov priviedli k sebe a skrotili ich. Vyhľadávali najmä relatívne krotké, menej agresívne vlky, ktoré cielene medzi sebou párili. A tak sa zrodil chov moderných domácich psov. Štvornohí spoločníci boli čoraz užitočnejší, slúžili pri love, ako ťažné zvieratá a ochrancovia domu a statku. Dnes je pes oveľa viac, vypracoval sa na plnohodnotného člena rodiny.
Ľudia nevyhľadávali blízkosť divokých malých mačiek zámerne. Naopak, mačka sa k ľuďom priblížila sama. Sýpky a špajze, plné pobehujúcich myší a škodcov, pre mačky predstavovali skutočnú pochúťku! Čoskoro si človek uvedomil, že mačky sú viac než len škodcovia. Približne pred 9500 rokmi začali ľudia mačky krotiť. Spoločná história psov a ľudí tak presahuje históriu ľudí a mačiek približne o 90 000 rokov. To však nič nemení na skutočnosti, že aj mačky sú dnes najlepšími priateľmi človeka. Psa ale z domácností svojich “otváračov konzerv” nevyhnali.
Prečo bolo pre psa ľahšie sa k ľuďom pridať? Prečo sa nechal skrotiť, aj keď spočiatku nemal zo života s ľuďmi žiadny priamy úžitok? Psy sú zvieratá žijúce vo svorke. Žijú, lovia a žerú spoločne ako rodina. Naopak, mačky sú “samotárski” lovci. Lev je jediný druh príbuzný mačke, ktorý loví v skupine. Malé mačky lovia a väčšinu času žijú osamote. Dôvod spočíva vo veľkosti koristi mačky. Myš a vták sú často len „jednohubkou“. Pri spoločnom love by sa táto pochúťka musela rozdeliť medzi viacero zvierat – tak by jej nezostalo dosť pre všetkých.
Tento spôsob života má vplyv na sociálne správanie mačiek: ak sa jednotlivé mačky na určitý čas spoja do skupiny alebo ak sa susedné mačky stretnú na záhrade, na rozdiel od psej svorky neexistuje pevná hierarchia. Kto má väčší vplyv a kto nie, závisí v mačacej komunite od času a miesta. Sú teda mačky samotári? Nie nevyhnutne. Divé mačky sa často združujú do voľných skupín, európske divé mačky dokonca často vychovávajú svoje mačiatka spoločne. Život domácich mačiek sa tiež líši od života divých mačiek. Mačky sú aktívne zvieratá, ktoré túžia po výzve. Sú veľmi prispôsobivé a dokážu sa rýchlo prispôsobiť novým situáciám a dobre ich zvládnuť. Na druhej strane, život s ľuďmi je často monotónny a nudný, najmä pre mačky žijúce vo vnútri. Mnohé domáce mačky preto ocenia zvieracieho spolubývajúceho!
Napriek tomu sú to osamelí lovci. Naproti tomu vlčia alebo psia svorka žije v pevnej hierarchii. Psy aktívne vyhľadávajú blízkosť iných psov – alebo ľudí.
Psy a mačky majú odlišné sociálne správanie. To ovplyvňuje aj ich reč tela, ktorá je založená na inštinktoch a zvykoch starých tisíce rokov.
My ľudia sme sa možno naučili považovať nadšené vrtenie psím chvostom za “priateľské” a rozlišovať ho od podráždeného mávania mačacím chvostom. Mačky a psy však reagujú inštinktívne. Učiť sa “cudzie jazyky” je pre nich ťažké. Najprv musia pochopiť, že psí alebo mačací spolubývajúci je iný druh, ktorý komunikuje inak ako jeho druh.
Zatiaľ čo psy dokážu komunikovať prostredníctvom špecifickej mimiky, mačacia tvár je relatívne nehybná. Mačky preto komunikujú pohybmi chvosta a uší, ako aj očami. Tieto jemné signály sa dajú ľahko prehliadnuť – mačkou aj psom! Mimochodom, mačky pri komunikácii s ľuďmi väčšinou mňaukajú, hlasové zvuky sa pri konverzácii medzi mačkami skôr nepoužívajú.
Pes používa jasnejšie signály, ktorým rozumie celá svorka – alebo človek. Mačka ich však často interpretuje inak, pretože jej reč tela funguje presne opačne. Zatiaľ čo vrtiaci sa psí chvost vyjadruje priateľskosť, šľahajúci mačací chvost signalizuje agresiu. To isté platí aj keď mačka chvost našuchorí a prípadne sa zhrbí: keď mačka našuchorí chvost a zdvihne ho nahor, chce vyzerať čo najväčšia a najnebezpečnejšia. Reaguje tak na hrozbu. Rovnako ako u psov je zízanie prejavom dominancie. Pre mačky je to neznesiteľné. Ak na vás mačka náhodne žmurkne, signalizuje to, že ste jej sympatický. Pes (alebo človek), ktorý nie je na kontakt s mačkami zvyknutý, si môže tieto gestá rýchlo pomýliť, prehliadnuť alebo ignorovať.
Pridajte k tomu určitý rozdiel vo veľkosti: priemerný pes je oveľa väčší než priemerná mačka. Priateľské obliznutie alebo postrčenie labkou ako motiváciu k hre si preto mačka rýchlo vysvetlí ako agresívny útok.
Mačky a psy majú teda zásadne odlišnú reč tela. Napriek tomu sa obaja môžu stať dobrými spoločníkmi, ak majú čas a pokoj naučiť sa jazyk toho druhého a správne ho interpretovať. Okrem vzájomného spoznávania sa dochádza medzi nimi aj ku komunikácii. Na to potrebujete predovšetkým jednu vec: veľa trpezlivosti! Čím opatrnejšie budete postupovať, tým väčší bude úspech. Unáhlená socializácia často vedie k chybám. Prvý dojem je rozhodujúci aj pri zvieratách, a keď sa negatívny obraz druhého zvieraťa pevne vryje do pamäti, je ťažké dosiahnuť pozitívny výsledok.
© Ermolaev Alexandr / stock.adobe.com
Najjednoduchšie je mláďatá na seba privykať. Šteniatka a mačiatka majú zatiaľ len málo negatívnych skúseností. Zoznámenie sa s členom rodiny iného druhu môže byť spočiatku zvláštne, ale spravidla sa obraz “zlého psa” a “zlostnej mačky” ešte pevne nevytvoril. Spolunažívanie u starších zvierat je tiež možné, ale môže byť ťažšie v závislosti od predchádzajúcich skúseností. Existujú mačky, ktoré milujú psy, a psy, ktoré milujú mačky! Ale sú aj psy, ktorí občas dostali po nose od susedovej mačky, a mačky, ktoré neraz naháňali psy okolo bloku. A niekedy sa sympatie či nesympatie zakorenia aj v jedincoch, ktorí nikdy nemali praktické skúsenosti s iným zvieraťom.
Psy sa ľahšie vychovávajú ako mačky – preto by ste mali pre svojho psa v prvom rade stanoviť pevné pravidlá. Mačky sú priatelia. Pes ich nikdy nesmie naháňať – ani pri prechádzke po lúke alebo okolo susedovej záhrady. Čím skôr svojho psa naučíte, že mačky nie sú ani korisť, ani nepriatelia, tým lepšie si túto lekciu zapamätá. Čím priateľskejší je pes voči mačkám, tým ľahšie bude ich spolunažívanie. Svojho psa poznáte najlepšie, doteraz ste ho cvičili a máte určitý spôsob odmeňovania. V každom prípade pochvala dokáže zázraky, keď sa váš štvornohý priateľ správa ako sa patrí – či už s klikerom, alebo s vrecúškom s pamlskami!
Naučiť mačky, že psy nie sú nebezpečné ani nepriateľské, je často ťažšie. Ale aj nezávislé mačky sa dajú vychovávať! Snažte sa odmeniť každý kontakt so psom a spojiť ho s niečím pozitívnym. Môže to byť jemné pohladenie, keď mačka pozoruje cudzieho psa cez okno obývačky, alebo pamlsok, keď pokojne sedí na plote, zatiaľ čo sa k nej blíži neznámy pes. Teraz je potrebné prejsť k samotnej podstate. Čím lepšia bude príprava, tým úspešnejšia bude socializácia!
V prípade spolunažívania psa a mačky v jednej domácnosti by mali mať obe zvieratá svoj vlastný priestor a možnosť sa stiahnuť. Najjednoduchším spôsobom je spočiatku ich chovať oddelene v dvoch rôznych miestnostiach. Počas prvých dní by sa zvieratá nemali dostať do kontaktu. Deky a hračky by ste však mali prenášať z jednej izby do druhej, vymienať im pelechy na spanie a dať im tak možnosť zvyknúť si na pach toho druhého. Mačku môžete napr. utrieť mäkkou handričkou a potom ju dať psovi.
Ak dôjde k skutočnému osobnému kontaktu medzi zvieratami, odporúča sa, aby boli na mieste prítomné dve alebo viac osôb. V každom prípade by to mali byť osoby, ktoré zvieratá poznajú a pri ktorých sa necítia ohrozené!
Mačka je spravidla nižšia ako väčší pes. Preto majte psa pri prvom kontakte s mačkou na vodítku. V závislosti od temperamentu psa môžete použiť aj výcvikové (dlhšie) vodítko.
Mačka by mala mať možnosť kedykoľvek sa stiahnuť. Vysoké škrabadlo alebo mačací pelech na skrini či polici ponúkajú miesta na odpočinok, na ktoré väčšina psov nedosiahne. Tu sa mačka bude cítiť bezpečne. Môže sa na veľkého štekajúceho spoločníka pozerať zhora a uisťovať sa, že vôbec nie je taký nebezpečný, ako sa na prvý pohľad zdalo.
V žiadnom prípade by ste nemali mačku zatvárať do škatule, aby bola v “bezpečí” – bez možnosti úniku sa bude cítiť obmedzená a ohrozená. Samozrejme, to platí aj pre psa. Nikdy by nemal mať pocit, že súperí s mačkou.
V nasledujúcich mesiacoch sa uistite, že si zvieratá navzájom poskytujú dostatok priestoru. Toaleta pre mačky nie je miesto, kde by pes mohol zakopávať psie hračky. Tabu by mala byť aj miska na krmivo toho druhého. Na začiatku môže byť jednoduchšie kŕmiť obe zvieratá oddelene, aby sa predišlo rivalite. Okrem toho by ste im obom mali venovať dostatok času. Hladkajte ich, túlte sa s nimi tak, aby ani jeden z nich nemal pocit, že o niečo prichádza!
Niekedy je to jeden krok vpred a dva kroky späť. Aby ste predišli problémom, mali by ste obe zvieratá nechať osamote až vtedy, keď si na seba zvyknú a nevykazujú známky agresie. V závislosti od povahy a predchádzajúcich skúseností zvierat to môže trvať hodiny, dni alebo týždne. Nevzdávajte sa a nezabúdajte, že vás netlačí čas. Čím uvoľnenejší budete vy, tým uvoľnenejšie budú vaše zvieratá.
© Ermolaev Alexandr / stock.adobe.com
Napriek najlepšej príprave a nekonečnej trpezlivosti sa niekedy jednoducho nepodarí, aby si pes a mačka na seba zvykli. Dokonca aj keď ide o spolunažívanie dvoch psov alebo dvoch mačiek, ich povahy sa často jednoducho nezhodujú, alebo sú si vzájomne nesympatické. Samozrejme, môže sa to stať aj pri socializácii mačky a psa. Možno sa vaše zvieratá jednoducho nemajú rady. Možno mačka nemá trpezlivosť na to, aby sa naučila si so psom vychádzať. Pes možno nemôže zabudnúť na to, že pobehujúce mačky sú skvelými korisťami. Alebo možno len jedno zo zvierat žiarli. V prípade pochybností buďte k zvieratám a svojej rodine féroví. Ak spolunažívanie zvierat nebude fungovať ani po niekoľkých mesiacoch, alebo ak dokonca dôjde k zraneniu, je čas to vzdať a hľadať alternatívy.
Urobte osobné rozhodnutie: Je sen o harmonickom spolunažívaní s mačkou a psom reálny, alebo ho treba prehodnotiť? Mohol by vám pomôcť zvierací terapeut? Máte ešte trpezlivosť to skúšať ďalej? Rozhodnúť sa musíte sami. Sme presvedčení, že sa rozhodnete správne pre dobro vás a vašich zvierat!
Prajeme vám šťastné spolunažívanie s vašimi štvornohými priateľmi!
