Japonský španiel

Japonský španiel, alebo aj japonský čin (Japanese Chin). Chin je skratka slova chiichi inu a znamená „malý pes“. Elegantný japonec s bohatou kožušinou a typickým orientálnym výrazom sa v minulosti vmestil do kimonových rukávov vznešených japonských dám, a dnes je psíkom, pre ktorého je dostatočne veľký aj malý mestský byt. Jeho pokojná, jemná a láskavá povaha z neho robí dokonalého spoločníka pre rodiny, starých ľudí i začiatočníkov.

Povaha japonského španiela

Bystrý a pyšný ako opica, spoľahlivý ako pes, a tiež nežný a tichý ako mačka – takto Japonci opisujú svojho china, ktorý je vo svojej domovine vysoko cenený už tisícky rokov. Japonský čin je mimoriadne príjemný pes, ktorý sa dokonale prispôsobí každodenným podmienkam, a preto je ideálny ako mestský pes. Je od prírody mimoriadne pokojný, a hneď dobre vychádza s ľuďmi a inými zvieratami. Agresivita alebo nervozita sú tomuto psovi s otvorenou mysľou z Ďalekého východu úplne cudzie. Aj keď ostražitý čin svojmu pánovi alebo paničke spoľahlivo hlási každého návštevníka, jeho dosť jemný štekot nikdy nie je prehnane hlasný ani dotieravý.

Tichý a prítulný

Toto plemeno teda v žiadnom prípade nie je uštekané. Vnútorný pokoj má vrodený, a preto – na rozdiel od mnohých iných plemien psov – nepotrebuje veľa pohybu, ani veľa priestoru, aby bol spokojný a vyrovnaný. Tento trpasličí pes však vyžaduje jednu vec: Veľa pozornosti! Dlhá samota nie je nič pre spoločenského štvornohého priateľa z Japonska, ktorý je rád stredobodom pozornosti. Potrebuje blízkosť svojej „svorky“ a trvá na dlhom maznaní. Vďaka svojej citlivej povahe je veľmi vnímavý k náladám svojich ľudí. Svojou hravou povahou a nezameniteľným zmyslom pre humor zaručene hneď zaženie zlú náladu svojich majiteľov.

Pre koho je vhodný japonský španiel?

Veselý japonský španiel je perfektným psom pre začiatočníkov, vhodný pre rodiny s deťmi aj pre starších ľudí. Jeho nekomplikovaná povaha a vysoká prispôsobivosť sa vždy postarajú o harmonické spolužitie s človekom. Jeho učenlivosť a výrazná vôľa „potešiť“ celkom uľahčujú jeho výchovu. Vystačí si s málom a nevyhnutne nepotrebuje okolo seba aktívnych ľudí, ktorí s ním budú tráviť každý deň niekoľko hodín vonku. Kto neobľubuje dlhé prechádzky, by mal psíkovi po krátkej prechádzke dať loptičku, s ktorou sa môže v byte ešte trochu vyblázniť. Dlhšie výlety do prírody alebo dlhé prechádzky v parku však hravý, živý čin neodmietne.

Vzhľad 

Priateľskú povahu japonského španiela možno na jeho milom a čulom výraze rozpoznať na prvý pohľad. Napriek svojej živej povahe a pomerne kompaktnej štvorcovej stavbe tela, pôsobí toto plemeno, ktoré si japonská šľachta obľúbila už v 8. storočí, veľmi elegantne a krehko. Plemeno má veľké, mierne vystúpené guľaté oči, krátku, širokú papuľu, rovnomerné farebné znaky na hlave a orientálny výraz. Má tenké nohy s trochu predĺženými labkami, na ktorých sa svižne a štýlovo pohybuje. S veľkosťou približne 25 cm a hmotnosťou okolo 3 kg patrí čin medzi malé plemená psov.

Odtlačok prsta Budhu?

Ďalším charakteristickým znakom malého Japonca je nadýchaná, dlhá a hodvábna srsť. Chvost, ktorý nosí nad chrbtom stočený do boku, pripomína chochol. Jeho hodvábna lesklá srsť je bielej farby s čiernymi alebo červenými znakmi. Zástupcov tohto plemena, ktorí majú na čele guľatú škvrnu, si v ich domovine obzvlášť cenia, pretože podľa legendy Budha zanechal na čele čina odtlačok svojho prsta, keď mu dával požehnanie.

História plemena

Nielen Buddha si vraj obľúbil malých japonských činov, dámy a páni vyberanej japonskej spoločnosti sa v stredoveku tiež pýšili týmito krásnymi trpasličími psami. História japonského čina však siaha oveľa ďalej. Presný pôvod dnešného čina je diskutabilný, predpokladá sa však, že prvý predok bol darom kórejského vládcu pre Japonsko a tento žil v japonskom kráľovskom paláci už v roku 732. Kynológovia tiež predpokladajú, že japonský čin je príbuzný plemenám z Číny s krátkym nosom, z ktorých vzišiel aj slávny pekinský palácový psík.

Čím menší, tým cennejší

Chin, ktorý je v japonských znakoch označený ako „pes do bytu“, bol v raných japonských aristokratických kruhoch taký populárny, že čoskoro každý, kto si to mohol dovoliť, choval toto plemeno. Pritom platilo: čím je pes menší, tým je cennejší. Viac ako 1000 rokov staré maľby, bronzové sošky a vázy zobrazujú mohutného ušľachtilého psa s krátkym nosom a nadýchanou kožušinou.

V Európe sa japonský španiel dostal do povedomia najneskôr prostredníctvom anglickej kráľovnej Viktórie, ktorá dostala v roku 1853 ako darček od japonskej kráľovskej rodiny dvoch psov. Nemecká cisárovná Augusta v roku 1880 od vtedajšej japonskej cisárovnej tiež dostala čina ako vianočný darček. V 19. storočí sa japonské plemeno dostalo ako „darček“ aj do Spojených štátov, kde bolo až do roku 1977 známe ako japonský španiel, a bolo obľúbené u bohatých ľudí a šľachty. Jeho chov bol dlho vyhradený pre elitu, a tak japonský čin nikdy nezažil „veľký prielom“ mimo svojej domoviny na Ďalekom východe.

Chov a kúpa japonského španiela

V mnohých krajinách je japonský čin jedným zo vzácnych plemien psov – napriek tomu, že sa skvele hodí ako mestský a rodinný pes. Ak uvažujete o kúpe japonského čina, musíte sa vybaviť dávkou trpezlivosti, než budete môcť držať v náručí toto malé priateľské šteniatko. Chovateľa by ste si mali vyberať vždy s veľkou opatrnosťou – milovníci psov by sa mali radšej vyhnúť unáhleným nákupom roztomilých šteniat z internetu alebo pochybným inzerátom v novinách. To platí najmä pri tomto plemene, pretože malý čistokrvný pes je, bohužiaľ, náchylný na rôzne choroby. Seriózni chovatelia, ktorí chovajú svoje psy v súlade s požiadavkami FCI, a ktorí sa podrobujú prísnym chovateľským kontrolám, venujú starostlivú pozornosť dokonalému zdraviu svojich chovných zvierat a komplexnými kontrolami, zdravotnými vyšetreniami a očkovaním zabezpečujú, aby boli ich potomkovia čo najzdravší. Cena za zodpovedajúcim spôsobom zdravé šteniatko zo seriózneho chovu sa v súčasnosti pohybuje okolo 1 000 eur a viac.

Choroby typické pre toto plemeno

Napriek úsiliu mnohých chovateľov sú japonské španiele náchylnejšie na nasledujúce očné choroby než iné plemená:

• Trichiáza: Ochorenie očných viečok, ktoré vedie k zraneniam alebo podráždeniu spojivky alebo rohovky v dôsledku nesprávneho rastu mihalníc. 
• Distichiáza (nazývaná tiež „dvojité mihalnice“): Chlpy podobné mihalniciam, ktoré vyrastajú z mazových žliaz a majú dráždivý účinok na rohovku. 
• Suché oko: Nedostatok slznej tekutiny 
• Šedý zákal (Katarakta): Zakalenie očnej šošovky, ktoré môže viesť k slepote u psa 

Pre všetky choroby platí: čím skôr sú rozpoznané, tým vyššia je pravdepodobnosť uzdravenia. Ak spozorujete zmeny v oku Vášho psa, mali by ste hneď vyhľadať veterinára. Sem patria napríklad nadmerné, kŕčovité žmurkanie, slzenie očí, začervenanie spojiviek alebo zakalenie šošovky.

Navyše sa u japonského čina pomerne často vyskytujú hydrocefalus a takzvané ťažké pôrody.

Výživa japonského španiela: Ktoré krmivo je najlepšie?

Komplexné genetické vyšetrenia rodičovských zvierat a zdravá línia predkov môžu znížiť pravdepodobnosť výskytu vyššie uvedených chorôb, ktoré majú väčšinou genetickú príčinu – bohužiaľ ich nemôžu úplne vylúčiť. Zdravie psa, koniec koncov, nezávisí iba od genetiky, ale ovplyvňujú ho aj vonkajšie faktory, ako sú podmienky chovu, výživa a starostlivosť. Správne krmivo pre psov má mimoriadny význam. Niet divu, že odpoveď na otázku, ktoré krmivo je to správne, je veľmi diskutabilná. Nenechajte sa zneistiť rôznymi názormi, sústreďte sa iba na to, čo Váš pes potrebuje. V akej forme krmiva Váš pes príjme potrebné živiny, či už ide o suché alebo mokré krmivo, varené alebo surové (metóda BARF), spočiatku nezáleží.

Objavte náš výber krmív pre malých psov a krmív pre šteniatka!

Aké živiny potrebuje môj japonský čin?

Výživové potreby psa závisia od niekoľkých veľmi individuálnych faktorov. Patria sem vek, výška, hmotnosť a stupeň pohybu. Bohužiaľ na otázku, čo čin potrebuje, sa nedá všeobecne odpovedať. Ak si nie ste niečím istý, obráťte sa na svojho chovateľa alebo veterinárneho lekára. Mäso by však v jedálničku Vášho psa nikdy nemalo chýbať. Japonskí šľachtici radi kŕmili svojich „kimono psíkov“ vegetariánskou stravou, ale ako už vieme, pes pôvodne pochádza z vlka, a preto je od prírody mäsožravec.

Rovnako ako vlk, ktorý nežral iba čisté mäso svojej koristi, ale aj obsah žalúdka a kosti, potrebuje pes aj vitamíny a minerálne látky zo zeleniny, ovocia, ryže alebo cestovín. Pokiaľ ide o zloženie krmiva, má zmysel rozlišovať medzi krmivom pre šteniatka, dospelých a starších psov, pretože mladý, neposedný pes má v konečnom dôsledku inú energetickú potrebu ako starší pes, ktorý Vám leží pohodlne na kolenách – aj keď japonské španiele majú povesť „zostať mladé až do vysokého veku“.

Prečítajte si tiež naše články o Krmive pre šteniatka, Krmive pre dospelých psov a Krmive pre psov seniorov!

Koľko starostlivosti japonský španiel potrebuje?

Japonský čin je v zásade nekomplikovaný pes, ktorý sa Vášmu každodennému životu ľahko prispôsobí a má – okrem pravidelného škrabkania – len málo požiadaviek. Výnimkou je starostlivosť o jeho srsť, pretože hodvábne jemná srsť si vyžaduje pravidelné a intenzívne kefovanie. Najmä na jar a na jeseň, keď sa srsť mení, sa každodennej starostlivosti o srsť nevyhnete. Ak si však svojho psa na tento rituál včasne privyknete, nebude to pre neho problém: pes si bude Vašu pozornosť užívať a vy sa môžete tešiť na menej chlpov na kobercoch a kreslách.

Podmienky chovu

Existuje len málo psov, ktorým stačí tak málo priestoru ako japonskému činovi. Jeho pokojná povaha, otvorenosť voči ľuďom, iným psom a iným domácim miláčikom, ako aj jeho prispôsobivosť ho robia ideálnym pre život v meste. Je lojálnym a prítulným spoločníkom pre starých ľudí, dobre naladeným kamarátom na hranie pre deti a pozorným a vtipným štvornohým spoločníkom pre rodiny. Každý, kto má doma japonského čina, sa už čoskoro nebude chcieť zaobísť bez jeho priateľskej, hravej a zároveň trpezlivej povahy. Aj keď sa japonský čin dokonale prispôsobí Vášmu každodennému životu, mali by ste si kúpu tohto plemena dobre premyslieť. Japonské trpasličie psy napokon nie sú radi sami, a budú Vám robiť spoločnosť najbližších 10 až 15 rokov.

Ste na psíka pripravení?

Veľa voľného času alebo zamestnávateľ, ktorý Vám umožní vziať si psíka do práce, sú základnými požiadavkami na zadováženie si japonského čina. Navyše, skôr ako si nového spolubývajúceho privediete domov, mali by ste popremýšľať o tom, kto sa o psíka postará, keď budete chcieť ísť na dovolenku. Máte možnosť vziať si svojho psa so sebou na dovolenku alebo máte ochotných príbuzných alebo blízkeho priateľa, ktorý sa o neho môže postarať v čase Vašej neprítomnosti? Čím lepšie sa na život so svojím štvornohým priateľom pripravíte, tým ľahšie sa Vám bude neskôr so psíkom spolunažívať. Intenzívnemu putu na celý život potom nič nestojí v ceste.

Prečítajte si tiež náš článok: Navykanie šteňaťa na nový domov: Základné vybavenie & tipy!