Ako vidí pes?

Bez varovania hodíte svojmu psovi loptičku a čudujete sa, že je schopný ju bez problémov chytiť? Zaujíma vás, ako váš štvornohý priateľ vidí v noci alebo či je farboslepý? Oči psov fungujú totiž inak ako ľudské oči. Vysvetlíme vám najdôležitejšie rozdiely a predovšetkým odpovieme na otázku, ako vidí pes.

Aké farby vidí pes? 

Približne 6 miliónov čapíkov (zmyslové bunky) nášho ľudského oka vníma farby trichromaticky (lat. tri = tri; chroma = farba). To znamená, že primárne vnímame červenú, modrú a zelenú farbu. Ak sú napríklad čapíky, ktoré sa špecializujú na červenú a modrú, stimulované súčasne, vnímame farbu ako fialovú. To nám umožňuje rozlišovať medzi inými zmiešanými farbami, ako je oranžová alebo tyrkysová.

Dichromatické oči psov (lat. di = dva) fungujú inak. Ich schopnosť zachytiť červenú a zelenú farbu je nižšia. Dokážu rozlíšiť len modrú a žltú farbu. Keďže psy ťažko rozlišujú farby, orientujú sa oveľa viac na jas predmetov.  

Psy majú v sietnici (retina) veľa tyčiniek. Práve tie sú zodpovedné za vnímanie jasu, najmä počas šera. Vodiace psy napríklad nevedia rozlíšiť, či je na semafore červená alebo zelená farba, reagujú skôr na jas lampy. 

Ako psy vnímajú pohyby? 

Tyčinky v sietnici sú zmyslové bunky, ktoré sa sústreďujú na vnímanie svetla. Ich úlohou je rozlišovať medzi svetlom a tmou. 

Tyčinky určujú aj frekvenciu blikania fúzie. Definujú, pri ktorej opakovanej zmene svetla a tmy je obraz vnímaný ako jednotný, rozmazaný obraz. V ľudskom oku je táto frekvencia okolo 10 až 60 podnetov za sekundu. U psov je táto frekvencia oveľa vyššia. Práve preto psy dokážu chytiť pohybujúce sa predmety, ako napr. letiacu loptičku, oveľa lepšie ako my. 

Na druhej strane je schopnosť psov vidieť nepohyblivé predmety oveľa nižšia. Ak sa napríklad schováte na poli a zostanete nehybne stáť, váš pes vás s väčšou pravdepodobnosťou nájde vďaka svojmu dobre vyvinutému čuchu. Vizuálne vás spozoruje, až keď sa dáte do pohybu. Oči psa, preto nemôžeme porovnávať s jeho dobre vyvinutými zmyslami ako je čuch alebo sluch. 

Aká je štruktúra oka psov? 

U psov je štruktúra oka identická so štruktúrou oka človeka. Orgán zraku možno vo všeobecnosti rozdeliť na vonkajšiu, strednú a zadnú časť:  

Vonkajšia vrstva dáva oku jeho tvar a pozostáva z bielej časti (lat. sklera) a priehľadnej zakrivenej časti – rohovky (lat. cornea), ktorá je umiestnená priamo za zrenicou. Tá vďaka svojmu silnému zakriveniu prispieva aj k refrakčnej sile oka, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje videnie. 

Stredná vrstva oka sa nazýva uvea. Delí sa na dúhovku (lat. Iris), ciliárne teliesko a cievovku (lat. Chorioidea). Dúhovka dáva psovi farbu očí a vďaka svalom zužuje alebo rozširuje zrenicu. Reguluje tak dopad svetla do oka. Ciliárne teliesko obsahuje mnoho výbežkov, na ktorých je upevnená šošovka. Produkuje aj očnú tekutinu, ktorá reguluje vnútorný tlak a spôsob, akým cievovka zásobuje určité tkanivá dôležitými živinami. 

Vnútorná vrstva oka je tvorená sietnicou (lat. Retina) a skladá sa z mnohých bunkových vrstiev. Rôzne typy buniek, vrátane tyčiniek a čapíkov umožňujú tenkej sietnici vnímať farbu a svetlo. Každý stimul sa prenáša do mozgu cez zrakový nerv. Mozog vníma nervové stimuly ako farbu alebo jas a pes okom niečo vidí.

Časté očné ochorenia u psov 

Bohužiaľ, ani oči našich psích miláčikov nie sú imúnne voči chorobám. Začervenanie očí, alebo znížená schopnosť videnia sú jasné znaky zdravotného problému. V tomto prípade sa odporúča včasná návšteva veterinára.  

Nasledujúce očné ochorenia sú u psov obzvlášť časté: 

• zelený zákal (glaukóm) v dôsledku poškodenia zrakového nervu v dôsledku zvýšenia vnútroočného tlaku,
• šedý zákal (katarakta) v dôsledku patologického zakalenia šošovky,
• niekedy bolestivý zápal vnútorného okraja oka – uveitis,
• cherry-eye (čerešňové oko) – dochádza k uvoľneniu žľazy tretieho viečka,
• uvoľnenie šošovky (luxácia šošovky).