Epilepsia u psov

Epilepsia u psov je neurologický syndróm a existuje mnoho možných príčin epilepsie. Prečítajte si nasledujúci článok a dozviete sa najdôležitejšie fakty o epilepsii u psov.

Čo je vlastne epilepsia u psov?

Epilepsia u psov je neurologický syndróm a vzniká poruchou tvorby a prenosu vzruchov v zhlukoch nervových buniek v častiach mozgu. Podľa definície má pes epilepsiu, ak sa u neho vyskytnú minimálne dva epileptické záchvaty v časovom odstupe viac ako 24 hodín. Na druhej strane epileptický záchvat znamená výskyt ochorenia v určitom čase.

Keďže presný mechanizmus ešte nebol zásadne preskúmaný, vedci predpokladajú, že dochádza k nerovnováhe medzi excitáciou a inhibíciou. Excitačný (dráždivý) účinok má glutamát sodný alebo aminokyselina aspartát. Naproti tomu neurotransmitér kyselina gama-aminomaslová (GABA) má na nervové bunky inhibičný účinok. 

Príčiny

Existuje mnoho možných príčin epilepsie u psov. Veterinár rozlišuje dve rôzne formy, symptomatickú epilepsiu so známou príčinou a idiopatickú epilepsiu.

Symptomatickú epilepsiu môžu vyvolať rôzne ochorenia: 

• Anomálie (napr. hydrocefalus) 
• Úrazy (napr. poranenia hlavy) 
• Nádory 
• Problémy s pečeňou a obličkami 
• Infekcie a zápaly 
• Nízka hladina cukru v krvi 
• Otrava 
• Zriedkavo: tezaurizmóza (hromadenie produktov metabolizmu v organizme) 

Oveľa bežnejšia je však idiopatická forma epilepsie. Postihnuté zvieratá majú v čase prvého záchvatu od jedného do piatich rokov a spočiatku sa záchvaty objavujú v dlhom časovom odstupe. K tomuto ochoreniu majú sklon napr. tieto plemená psov: bradáč, kokeršpaniel a pudel. 

Symptomatika

Vo všeobecnosti epileptický záchvat u psov prebieha v štyroch rôznych fázach: 

1. Prodromálna fáza = postihnuté zvieratá vykazujú nepokoj už niekoľko hodín až dní pred samotným záchvatom 
2. Aura = väčšina psov viac vyhľadáva blízkosť majiteľa a môžu sa objaviť aj ďalšie zmeny správania. 
3. Ictus = pes vykazuje vyššie uvedené hlavné príznaky 
4. Postiktálna fáza = fáza zotavenia 

Počas týchto fáz sa môžu objaviť nasledovné príznaky ochorenia: 

• Náhly pád 
• Tonické (silne napäté svaly) a klonické (kŕčovité zášklby svalov) kŕče 
• Spontánne močenie a defekácia 
• Bezvedomie 
• Žuvacie pohyby 
• Halucinácie (zúrenie, štekanie, hryzenie chvosta alebo pohyby, pri ktorých pes vyzerá, akoby chytal muchy) 
• Nadmerné slinenie (salivácia) 
• Zmeny správania 

Epileptické záchvaty môžu mať rôznu závažnosť a delia sa na rôzne formy v závislosti od dĺžky trvania a prítomnosti príznakov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť najmä dve špeciálne formy epileptického záchvatu: 

Status epilepticus 

Status epilepticus je záchvat, ktorý trvá viac ako päť minút alebo dva alebo viac záchvatov za sebou, pričom pes sa v čase medzi záchvatmi neprebudí. Ak u vášho psa nastane tento stav, je potrebné čo najskôr vyhľadať veterinárneho lekára, pretože je v ohrození života. 

Skupinové záchvaty 

Ak má váš pes dva alebo viac záchvatov v priebehu 24 hodín, hovoríme o skupinových záchvatoch. Keďže zvyšujúci sa počet záchvatov je znakom toho, že by sa mala upraviť liečba, mali by ste sa aj v tomto prípade poradiť so svojím veterinárom. 

Diagnostika

Pri diagnostike epilepsie u psov sa postupuje vylučovacou metódou. Veterinár môže zistiť dôležité informácie o priebehu ochorenia predovšetkým prostredníctvom podrobného rozhovoru s majiteľom psa (anamnéza). Podrobnosti ako predchádzajúce podávanie liekov, požitie toxických látok alebo genetické predispozície môžu diagnostiku urýchliť.

Veľmi užitočné môžu byť aj videozáznamy toho, čo sa stalo. Po celkovom klinickom a neurologickom vyšetrení nasledujú ďalšie vyšetrenia:   

• Krvný test: na vylúčenie organických príčin 
• Röntgenové vyšetrenie hrudníka a brucha: na odhalenie možných metastáz alebo nádorov 
• MRT alebo CT 
• Vyšetrenie likvoru (mozgovomiechového moku) 
• EEG 

Terapia

Čo mám robiť, ak môj pes dostane záchvat? 

Pohľad na vášho domáceho maznáčika v stave záchvatu je síce desivý, ale bohužiaľ v tej chvíli pre neho nemôžete veľa urobiť. Ak váš pes vykazuje jasné príznaky blížiaceho sa záchvatu, môžete ho premiestniť do prostredia s čo najmenším rizikom poranenia a v prípade potreby zabezpečiť v miestnosti pokoj. 

Nepokúšajte sa vytiahnuť jazyk z tlamy vášho psa. V takejto situácii váš chlpatý priateľ nemá kontrolu nad čeľustnými svalmi a hrozí veľké nebezpečenstvo uhryznutia. 

Záchvat čo najpresnejšie zdokumentujte. Video alebo podrobný popis môžu poskytnúť cenné informácie pre veterinára. Zaznamenať by sa malo najmä trvanie záchvatu. 

Ak nejde o status epilepticus, nesnažte sa počas záchvatu urýchlene dostať k veterinárovi. K veterinárovi s najväčšou pravdepodobnosťou dorazíte až po záchvate a vášmu psovi sa bude oveľa ľahšie zotavovať v známom prostredí. 

Aká je dlhodobá liečba idiopatickej formy epilepsie? 

Ak bola vášmu psovi diagnostikovaná idiopatická forma epilepsie a frekvencia záchvatov sa zvyšuje, veterinár začne dlhodobú liečbu zameranú na zníženie frekvencie a trvania, ako aj závažnosti záchvatov.

Na tento účel sú k dispozícii rôzne lieky, ktoré sa môžu navzájom kombinovať. Veterinár bude v čoraz väčších intervaloch vykonávať vyšetrenia, až kým nenájde tú správnu dávku liekov.

V prípade obzvlášť silných záchvatov s vami prediskutuje aj možnosť podania núdzových liekov. 

Aká liečba je možná v prípade symptomatickej formy? 

Tu liečba závisí výlučne od príčiny. Pri niektorých ochoreniach, ktoré epilepsiu vyvolávajú, možno začať sľubnú liečbu, ale existujú aj základné ochorenia, ktoré sa nedajú vyliečiť. 

Prognóza

Hoci idiopatická forma epilepsie u psov nie je liečiteľná, vo väčšine prípadov ju majiteľ a veterinár pri správnej medikácii dokážu mať pod kontrolou. Naopak, prognóza symptomatickej epilepsie veľmi závisí od základného ochorenia.

Pre dobrý úspech liečby je dôležitá vhodná metóda liečby, spolupráca majiteľa psa a veterinárneho lekára, včasné rozpoznanie prvých príznakov a správne podávanie liekov. 

Prevencia

Epilepsii u psov sa bohužiaľ nedá predchádzať. Dobrá spolupráca s veterinárnym lekárom však môže znížiť rozsah ďalších epileptických záchvatov.