© DoraZett / stock.adobe.com
Každý, kto nechá svojho štvornohého priateľa behať bez vodítka, musí si byť istý, že poslúchne na privolanie psa.
Privolanie psa je jedným zo základných príkazov, ktoré by mal ovládať každý pes. Zaujímavá vôňa alebo pohľad na veveričku: existuje veľa podnetov, ktoré psa počas spoločnej prechádzky lákajú k tomu, aby preskúmal okolie. Ak má Váš štvornohý priateľ sklony k túlaniu sa, nasledujúce tipy Vám môžu pomôcť privolať psa naspäť.
Niektoré plemená majú veľmi silný lovecký inštinkt, pretože ich predkovia boli využívaní na lov. U niektorých plemien, ako sú chrty, je však taký výrazný, že jednoducho nie je možné nechať psa voľne behať. Mohlo by sa stať, že pes by sa nedal privolať, ale voľne by prenasledoval svoju potenciálnu korisť.
V prvom rade sa do takejto situácie nedostaňte, ale dajte psovi možnosť voľne behať v oplotených priestoroch. Pes, ktorého nemožno spoľahlivo privolať, by mal byť vždy na vôdzke. Svorkové psy, ako napríklad bígle tiež radi utekajú, keď ich ovládne lovecký inštinkt.
Pri love je problematické najmä to, že pes dostane „odmenu“ už len tým, že utečie, aj keď žiadnu korisť nechytí. To posilňuje jeho správanie už pri prvých krokoch k objektu lovu. U prevažnej väčšiny psov je však lovecký inštinkt ovládateľný.
Zistite príčinu správania Vášho zvieracieho spoločníka: Okrem výrazného loveckého inštinktu môže byť príčinou nereagovania na privolanie psa aj nedostatok pohybu a základnej poslušnosti. Tu môžete začať.
Systematicky trénujte psa na privolanie na signál. Pre istotu môžete popri hlasovom signále, ako napr. „Poď sem!“ použiť aj píšťalku. Takto môžete v budúcnosti používať obidva spôsoby.
Dôležité je, aby ste vždy používali rovnaký hlasový signál. Naopak, ak sa na psa bezradne pozeráte a mávate rukou s nenatrénovanými povelmi ako „Poď!“, „Poď ku mne!“ alebo „Naspäť!“, nemusíte sa čudovať, že sa pes nedá privolať.
Najjednoduchším tréningom je privolanie psa v čase kŕmenia. Druhá osoba drží psa pevne za obojok, zatiaľ čo vy pripravujete krmivo. Teraz by ste si zaručene mali získať pozornosť svojho psa. Hneď ako je všetko pripravené, zvolajte na psa („Poď sem!“), krátko zapískajte píšťaľkou a pes k Vám pribehne. Teraz ho pekne pochváľte.
Po zapamätaní si tohto základného cvičenia môžete začať trénovať aj v iných časoch – najprv v byte či dome, neskôr aj vonku. Vždy používajte rovnaký hlasový signál a píšťalku pre psov a keď pes ku Vám príde, dajte mu pochúťku. Náročnosť zvyšujte postupne.
Na začiatku by medzi vami a vaším štvornohým priateľom nemala byť veľká vzdialenosť a žiadne rušivé vplyvy. Vzdialenosť zväčšujte len vtedy, ak predchádzajúce cvičenia prebehli bez problémov. Nezabudnite vždy dať signál na rozchod, napríklad „Voľno!“, po ktorom sa pes môže opäť vyšantiť. Tak sa naučí, že cvičenie je ukončené.
Ak zbadáte pre psa atraktívny „lovecký objekt“, či už je to jeleň, bicykel alebo vták, okamžite ho k sebe privolajte a udržujte jeho pozornosť pomocou pamlskov, najlepšie dovtedy, kým korisť už nebude viac vidno. Psa môžete natrénovať aj tak, aby sa na signál píšťalky posadil. To je často jednoduchšie dosiahnuť, než aby pes ku Vám prišiel.
Šteňatá prirodzene rady bežia za svojím majiteľom a automaticky dávajú pozor, kde sa vonku nachádzate. Prechádzky na posilnenie puta so psíkom by mal preto ideálne vykonávať len majiteľ šteniatka do veku 4 až 8 mesiacov. Ak nie každý deň, aspoň každý druhý.
Preneste alebo odvezte šteňa ďaleko od jeho známeho prostredia a pustite ho z vodítka na bezpečnom mieste, kde nie je rušná premávka. Teraz kráčajte dopredu a meňte smer. Šteňa by Vás malo nasledovať. Nevenujte mu pozornosť a aktívne ho nelákajte. V závislosti od veku môžete cvičenie predĺžiť až na 20 minút. Začnite však s piatimi minútami.
© DoraZett / stock.adobe.com
Ak sa Váš štvornohý priateľ na Vás neorientuje, môžete privolanie trénovať pomocou dlhého výcvikového vodítka a širokého obojku bez toho, aby ste ho museli ťahať. Vodítko by nemalo byť príliš tenké, aby sa všade nezachytávalo, a malo by mať dĺžku päť až desať metrov.
Podobne ako pri cvičení na posilnenie puta so psom, by sa mal pes na Vás orientovať. Ak tak nerobí, stále ho máte vďaka dlhému vodítku pod kontrolou. Najlepšie je cvičiť v otvorenom teréne bez rušivých vplyvov a jednoducho chodiť s úplne odvinutým vodítkom.
Ak Váš štvornohý priateľ začne ťahať opačným smerom, vodítko sa napne, psa zabrzdí a ten sa musí opäť sústrediť na Vás. Pokračujte v pokojnej chôdzi bez kriku. Ak pes ide vedľa Vás, pochváľte ho, no choďte pritom ďalej vpred. Pes by sa Vám mal prispôsobiť aj vtedy, keď zostanete stáť bez toho, aby ste mu niečo povedali.
Výcvik na dlhom vodítku si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a pravidelnosti, ale stojí to za to: cvičenie robí majstra a Váš pes bude po čase určite na privolanie dobre reagovať.
Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Vďaka tomu psíkovi hravo, ale dôsledne vysvetlíme, čo od neho očakávame a aké správanie je nežiadúce.
Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Veľkým problémom sa to stáva v prípade, že je pes veľkého plemena a je obtiažne ho zvládať, pokiaľ sa rozhodne ísť iným smerom než Vy. Problémy s chôdzou na vodítku vznikajú už v dobe, kedy je pes ešte malé šteniatko. Ale s potrebnými znalosťami a veľkou dávkou trpezlivosti môžete všetko zvládnuť.
Ak pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Sú dominantní len alfasamci a máte problém s dominanciou aj v prípade, že pes proste „len“ neposlúcha?
