Hormonálne ochorenia u psov

Žena s jej Yorkshire teriér na veterinárnej. Veterinárna prehliadka psa.

Hormóny sú biochemické transmitery a telo potrebuje ich signály na mnohé procesy. Ak je  narušená komplexná hormonálna rovnováha, necíti sa Váš miláčik dobre. Najdôležitejšími žliazami sú: hypotalamus a hypofýza, štítná žľaza, pohlavné orgány ako sú semenníky a vaječníky, pankreas a kôra nadobličiek. Medzi príznaky hormonálnych porúch patrí: nadmerné vypadávanie srsti, kožné infekcie, ktoré nie sú zapríčinené parazitmi a alergiami, zvýšený smäd, únava, strata chuti do jedla alebo vlčí hlad.

Diabetes (cukrovka)

Jedným z najčastejších hormonálnych ochorení je diabetes mellitus, tiež známy ako "cukrovka". U diabetu typu I, čo je najčastejšia forma ochorenia u psov, telo nevytvára dostatok hormónu inzulínu regulujúceho hladinu cukru v krvi, čo spôsobuje, že hladina cukru nekontrolovateľne stúpa. Diabetes typu I môže byť spôsobený predispozíciou alebo infekciou. Najvýraznejším príznakom je veľký smäd – zdravý pes pije obvykle 40-60 ml vody na 1kg telesnej hmotnosti denne – a vylúči potom zodpovedajúce množstvo moču. Mnoho psov stráca postupom času chuť do jedla a ich srsť je matná. S cukrovkou môžu psy viesť normálny kvalitný život, ak je včas zahájená úspešná liečba. Za týmto účelom veterinár zmeria hladinu cukru v krvi v krátkych intervaloch a nahradí chýbajúci inzulín injekčne. Ak má Váš pes cukrovku a potrebu podávať inzulín dlhodobo, Váš veterinár Vám podrobne vysvetlí, ako dennú dávku inzulínu aplikovať doma. V kombinácii s inzulínovými injekciami je nevyhnutné venovať pozornosť tiež vyváženej strave – aj v tejto oblasti Vám poradí Váš veterinár. U diabetu typu II, ktorý sa môže objaviť hlavne u nekastrovaných fen alebo ako vedľajší účinok niektorých liekov, je vo väčšine prípadov dostačujúca kastrácia fenky alebo vysadenie či výmena liekov.

Cushingov syndróm

U zdravého psa nadobličky produkujú adrenalín a kortizón riadene, čo pomáha štvornohým miláčikom vysporiadať sa so stresovými situáciami. Adrenalín sa uvolňuje pri náhlom strese, kortizón pri chronickom strese. V prípade Cushingovho syndrómu nadobličky, obvykle kvôli nádoru, trvale produkujú veľké množstvo kortizónu. Cushingov syndróm môže byť tiež vedľajším účinkom liekov obsahujúcich kortizón. Rovnako ako u diabetikov má postihnuté zviera štvornásobne väčší smäd, ale tiež zvýšenú chuť do jedla. Často sa môžu objaviť kožné zmeny vo forme infekcií, priesvitnej kože, stmavnutia alebo vypadávania srsti. Neskôr sa  často rozvíja visiace brucho a zviera je apatické. Diagnóza sa robí pomocou rôznych vyšetrení moču, krvi, nádor môže byť detekovaný zobrazovacími technikami, ako je ultrazvuk. V ideálnom prípade a v dobrom celkovom stave zvieraťa môže byť nádor chirurgicky odstránený – ale to nie je vždy možné, hlavne preto, že postihnuté bývajú  väčšinou staršie zvieratá, u ktorých môže anestézia znamenať zvýšené riziko. Alternatívne môže byť produkcia kortizónu znížená pod starostlivým lekárskym dohľadom.

Znížená funkcia štítnej žľazy

Znížená funkcia štítnej žľazy býva často chybne diagnostikovaná, pretože niektoré choroby môžu funkciu štítnej žľazy ovplyvniť. V prípade pochybností sa nebojte poradiť sa s veterinárnou klinikou alebo odborníkom. Vo väčšine prípadov vyžaduje presná diagnóza špeciálne krvné testy, ktoré presahujú rámec pravidelných individuálnych vyšetrení. Kvôli nedostatku hormónu štítnej žľazy thyroxínu sú postihnuté psy často apatické a pôsobia nezúčastnene. Často hľadajú teplé miesto a majú veľkú chuť do jedla. Ochorenie býva tiež sprevádzané problémami s pokožkou a srsťou, ako je vypadávanie srsti alebo infekcie. Niektoré psy sú viac nervózne alebo agresívne. Liečba predstavuje celoživotné podávanie  hyroxínu a prípadne aj liečbu kožných infekcií. Liečbu môžu podporiť tiež výživové doplnky s polynenasýtenými mastnými kyselinami. Liečené psy sa môžu dožiť bežného psieho veku.

Iné hormonálne ochorenia

Existuje celá rada ochorení, ktoré môžu byť hormonálneho pôvodu alebo ovplyvňujú rovnováhu hormónov. Zmierniť môžeme napríklad menej často sa vyskytujúcu zvýšenú funkciu štítnej žľazy. Podobné príznaky ako tieto- hyperaktivita, smäd, hlad a strata hmotnosti, môžu vykazovať zvieratá, ktoré často konzumujú hovädzí pažerák, pretože tak zožerú aj štítnu žľazu dobytka. Vzácna je tiež znížená funkcia nadobličiek (Addisonova choroba), ktorá obvykle postihuje mladé feny a ktorá sa prejavuje apatiou, zvracaním a hnačkou. Postihnuté zvieratá obvykle dostávajú celoživotne kortizón. Môže dôjsť tiež k narušeniu rovnováhy pohlavných hormónov – napríklad ako psy, tak feny môžu produkovať príliš veľa estrogénu, čo spôsobuje, že postihnutí samci priťahujú iných samcov. Veľké množstvo mužských pohlavných hormónov sa môže vyskytnúť u oboch pohlaví – v mnohých prípadoch je najvhodnejšia liečba kastrácia.

Naše najobľúbenejšie články

Háranie u feny

Napriek tomu, že je háranie u feniek úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feny, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

Keď pes zvracia

Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie, ktoré sa u psov vyskytuje, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa  vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.

Roztoče parazitujúce na psoch

Tento otravný hmyz môže na Vašeho štvornohého miláčika číhať na rôznych miestach. Podľa druhu daného parazita sa rozlišujú rôzne spôsoby prenosu a indikátory ochorenia. Parazity síce neprenášajú vážne ochorenia, ako napríklad kliešte, ale môžu sa vyznačovať veľmi nepríjemnými prejavmi, ktoré Vašeho psíka budú trápiť.