Zápal análnej žľazy u psa This article is verified by a vet

Obsah overený veterinárom
Napísané Franziska Gütgemann, veterinárny lekár
Pembroke Welsh Corgi sa obzerá späť k fotoaparátu.

Zápal análnej žľazy u psa je zápal análnych vačkov. Okrem psov môžu na zápal análnej žľazy ochorieť aj mačky, avšak u psov sa toto ochorenie častejšie vyskytuje u menších plemien (napr.Čivava) a u starších psov.

Tzv. análne vačky (Sinus paranales) sú žľazy u psov aj sučiek, približne vo veľkosti hrášku, ktoré sa nachádzajú vľavo a vpravo od konečníka. Tvoriaci sa sekrét svojou vôňou hrá hlavnú úlohu v sexuálnom správaní, ako aj pri značkovaní terénu. Ak sa zvýši tlak na análne vačky, napr. tlačením pri stolici, môže sa sekrét z análnej žľazy jej vývodmi dostať von. Sekrét má veľmi nepríjemný, štipľavý zápach a vyzerá ako riedka, mierne žltkastá tekutina s možnými hnedkastými kúskami.

Príčiny

Hlavnými príčinami zápalu análnej žľazy u psov sú upchatie vývodných kanálikov a zmena tvorby sekrétu:

Dôvodom upchatia vývodných kanálikov môže byť dlhotrvajúca hnačka (napr. podmienená výživou ci infekciou) alebo tiež neupravená, veľmi hustá srsť. V zriedkavých prípadoch však zohrávajú úlohu zápaly iných susedných orgánov, alebo nádorové zmeny spôsobené hromadením, či zúžením kanálikov.

Karcinómy análneho vačku sa však u psov vyskytujú pomerne zriedkavo, prevažne u starších psov. Najčastejšou príčinou zmeny tvorby sekrétu sú predovšetkým hormonálne ochorenia a alergické reakcie.

Ak sekrét tvoriaci sa v análnych žľazách môže iba čiastočne odtekať alebo neodteká vôbec, hromadí sa v análnom vačku. Výsledkom je zväčšenie vačkov, čo môže viesť k bolesti v tejto oblasti. Ak počas tejto doby dôjde k silnej kolonizácii baktériami, spôsobujú tieto občasné silné zápalové infekcie análnych vačkov. Pritom sa často jedná o baktérie normálnej kožnej flóry psa, alebo ide o fekálne baktérie, ktoré spôsobujú hnisavý sekrét. Vo väčšine skúmaných vzoriek sa potvrdili Escherichia coli, streptokoky, klostrídie a proteíny. Vzhľadom k tomu, že zápal vedie k zvýšenej produkcii sekrétu, je toto ochorenie často začarovaným kruhom. Tlak na análny vačok stále stúpa, čo môže dôjsť k tomu, že sa začnú tvoriť trhliny análnych vačkov alebo fistuly (spojenie s iným orgánom alebo smerom navonok). To môže viesť k rozširovaniu baktérií, čím môžu byť infikované ďalšie orgány.

Zápal análnej žľazy u psa: Symptómy

K najčastejším symptómom zápalu análnej žľazy u psov patria:

  • Zvýšené olizovanie a okusovanie okolia análneho otvoru
  • Silný zápach z papule po požití zapáchajúceho sekrétu
  • Kúsanie chvosta
  • „Sánkovanie“: typické kĺzanie po podlahe kvôli silnému svrbeniu
  • Opuchnuté análne vačky z dôvodu upchatia vývodných kanálikov
  • Bolestivé tlačenie na stolicu (Tenesmus) a nechuť sa pohybovať
  • Nazbieraný hnisavý sekrét na povrchu pokožky, ako aj červenkasté zafarbenie
  • Abscesy análneho vaku (hromadenie hnisu v análnych vačkoch) a tvorba fistúl (rúrkovité prepojenie medzi análnymi vačkami a povrchom kože)
Pes robí zajačika - Jack Russell teriér

Diagnostika

Výsluch majiteľa psa (anamnéza) poskytuje veterinárovi dôležité informácie o príznakoch psa, ako aj ďalšie dôležité informácie, ktoré môžu potvrdiť podozrenie na zápal análnych vačkov. Napr. tzv. „sánkovanie“ je cenným znamením na bližšie preskúmanie análnych vačkov.

Po anamnéze sa najskôr vykoná všeobecné klinické vyšetrenie, aby sa vyhodnotil celkový zdravotný stav psa. Vnútornú teplotu tela je možné určiť rektálne teplomerom, aby sa vylúčila horúčka. Toto je veľmi dôležité, keďže horúčka je príznakom bakteriálnej otravy krvi (sepsa), ku ktorej už došlo, a ktorá za určitých okolností môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Odporúča sa bakteriálne vyšetrenie sekrétu, aby sa predišlo vzniku rezistencie neopatrným podávaním antibiotík.

Následne sa uskutoční špeciálne vyšetrenie análnych vačkov. Po adspekcii (vyšetrenie zrakom) nasleduje palpácia (vyšetrenie postihnutej oblasti hmatom) análnych vačkov.

Pritom sa veterinár zameriava na prechodnú líniu medzi chlpatou pokožkou a bezsrstou sliznicou. Vpravo a vľavo od análneho otvoru môže hodnotiť žľazy na základe ich veľkosti, tepla, konzistencie, zafarbenia a bolestivosti. Ak sú žľazy napr. veľmi zväčšené a pes reaguje silnou obrannou reakciou, dá sa predpokladať zápalový proces. Ak je len jeden análny vačok značne zväčšený a pes nevykazuje žiadne ďalšie príznaky, mala by sa vykonať biopsia na vylúčenie nádoru.

Terapia

Ošetrenie zapálenej análnej žľazy u psa by mal vykonávať veterinár, aby sa zabezpečila čo najlepšia hygiena rany. Pri terapii sa dbá na nasledovné opatrenia:

Konzervatívna terapia:

  • Opláchnutie análnych vačkov antibiotickými alebo protizápalovými roztokmi (napr. soľným roztokom)
  • Vytlačenie zápalového sekrétu opatrným masírovaním análneho vačku
  • Abscesy a fistuly udržiavajte otvorené a denne umývajte a dezinfikujte dutiny rany
  • Pri horúčke a celkovej nepohode: podávanie antibiotík

Chirurgická terapia:

  • Ak po konzervatívnej liečbe nedôjde k zlepšeniu, môžu byť análne vačky chirurgicky odstránené

Prognóza

Psy so zápalom análnych vačkov majú spravidla veľmi dobrú prognózu, avšak záleží to na liečbe. V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť horúčka, takže je potrebné pristúpiť k podávaniu antibiotík, aby sa predišlo bakteriálnej otrave krvi (sepse). V opačnom prípade by toto mohlo viesť k život ohrozujúcim komplikáciám.

Prevencia

Aby u psov nedošlo k zápalu análnej žľazy, malo by sa zabrániť zlepeniu vývodných kanálikov. Tu sa odporúča, u obzvlášť na to náchylných psov, každých zopár týždňov vytláčať análne vačky. Toto môže vykonávať veterinár, alebo po poučení aj majiteľ psa. Vždy by sa pri tom malo dbať na hygienu, aby sa zabránilo bakteriálnym infekciám.

Naše najobľúbenejšie články

Háranie u feny

Napriek tomu, že je háranie u feniek úplne prirodzený proces, neštandardné správanie u feny, nervozita, škvrny na koberci alebo strach z nechcenej gravidity spôsobuje mnohým chovateľom starosti. Čo by ste mali vedieť o "háraní" a ako toto obdobie prekonať bez stresu, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

Keď pes zvracia

Každý chovateľ túto situáciu určite zažil a spôsobila mu uprímné zdesenie: jeho psík začal z ničoho nič zvracať. Nie každá forma zvracania vo Vás však musí vyvolať obavy. Zvracanie, ktoré sa u psov vyskytuje, nazývané tiež vomitus, sa vyskytuje pomerne často a jeho príčiny sú rôzne. Jednorázový nástup tohto problému je úplne neškodný, ak sa však vyskytuje častejšie alebo ovplyvňuje zdravotný stav psíka, potom je návšteva veterinára nevyhnutná. Zvracaním sa  vlastne telo niečomu bráni, jedná sa o jeho ochranný mechanizmus. Týmto reflexom dokáže totiž efektívne a rýchlo vylúčiť von jedovaté alebo nechcené substancie, prípadne aj cudzie telesá. Pri tomto reflexe, ktorý sa skladá z viacerých fáz, úzko spolupracujú hltan, pažerák, bránica, žalúdok, brušné svalstvo a dych.

Roztoče parazitujúce na psoch

Tento otravný hmyz môže na Vašeho štvornohého miláčika číhať na rôznych miestach. Podľa druhu daného parazita sa rozlišujú rôzne spôsoby prenosu a indikátory ochorenia. Parazity síce neprenášajú vážne ochorenia, ako napríklad kliešte, ale môžu sa vyznačovať veľmi nepríjemnými prejavmi, ktoré Vašeho psíka budú trápiť.