© jivimages / stock.adobe.com
Mnoho milovníkov psov si je istých, že ich zvierací spoločník im dokonale rozumie. Napriek tomu dochádza v každodennom živote medzi psom a človekom dosť často k nedorozumeniam. Pretože to, čo sa nám javí ako prirodzené, nie je pre psa vždy také jasné. Čomu psy vlastne rozumejú?
Ten, kto sa pýta, čomu psy rozumejú, by sa mal zaujímať aj o to, ako psy vnímajú svet. Samozrejme, krížovky psy lúštiť nevedia, ale sú expertami na vône. Nosom, ktorý vníma vône asi miliónkrát lepšie ako ten náš, zažívajú paralelný svet – svet vôní.
Aj po dňoch dokážu sledovať stopy. Ak stratíme kľúč v kríkoch, pre väčšinu psov je hračkou ho nájsť. Pátracie čuchové úlohy, ktoré by pre nás boli neriešiteľné, pes vyrieši behom chvíľky.
Viac k téme vnímania sa dozviete v článku: Psie zmysly
Milovníci psov poznajú ten pocit: „Môj pes presne chápe, čo som práve povedal!“ Ako to však často býva, tón robí hudbu. Okrem naučených slov ako „sadni“, „dobrý“ alebo „sem“ pes nášmu jazyku nerozumie doslovne, ale vníma, či sme nahnevaní alebo šťastní.
V roku 2016 vedci zverejnili výsledky štúdie s 13 psami. Psy boli trénované tak, aby ticho sedeli v špeciálnom MR-zariadení, aby vedci mohli pozorovať reakcie mozgu na určité slová.
Vedci skúmali reakcie na neutrálne a radostne vyslovené slová chvály v porovnaní s bezvýznamnými slovami, ktoré boli neutrálne a radostne vyslovené. Priateľsky vyslovená pochvala aktivovala centrum odmeny v mozgu najviac. Bezvýznamné slová, aj keď boli vyslovené chvályhodným tónom, len sotva vyvolali nejaké reakcie.
Dôležité: Reč tela je pre psov tiež veľmi dôležitá. Počas tréningu psa robí veľký rozdiel, či sa človek pozerá do mobilu alebo svoju pozornosť úplne venuje psovi.
© skumer / stock.adobe.com
Existujú plemená psov, ako napríklad borderské kólie, ktoré sa považujú za pracovné psy. Jeden z nich sa mimoriadne preslávil: Rico, ktorý dokázal rozlíšiť viac ako 200 rôznych hračiek.
Ak chovateľka pomenovala hračku, cieľavedomo ju vylovil z kopy hračiek. A navyše: ak dostal jemu neznámy pojem, napríklad „sedmokráska“, vrátil sa s novo pridanou hračkou – prostredníctvom vylučovacej metódy, čo je pre zviera vynikajúci výkon. Psy sú teda schopné pochopiť jednoduché zámery.
Fáza socializácie psa rozhodujúcim spôsobom prispieva k tomu, čo a koľko psy z nášho každodenného života pochopia. Do dvanásteho týždňa by šteniatko malo s ľuďmi tráviť veľa času, aby bolo schopné počas svojho života lepšie odhadnúť výrazy tváre, reč tela a hlasy ľudí.
Mnoho pouličných psov, ktorí pozitívnu socializáciu s ľuďmi nezažili, často vníma reč tela ako hrozbu. Jedným z príkladov je priamy očný kontakt: ten nie je problémom pre psa, ktorý bol zvyknutý na ľudí od raného veku. U pouličných psov môže však viesť k obrannému správaniu.
Mimochodom, podobne to funguje, ak chcete dať dokopy psa spolu s mačkou. Ak sa pes s mačkami nikdy nestretol, bude im ťažko rozumieť. V takejto situácii začne pes ľahko vrčať.
Najmä počas puberty psa si veľa majiteľov myslí, že ich štvornohý miláčik im odrazu nerozumie. Kým ešte pred mesiacom sa k nim po zavolaní rútil s vejúcimi sa ušami, teraz iba krátko zodvihne hlavu, a ňuchá si pohodlne ďalej.
Nerobte si starosti: Váš pes Vám rozumie. Nerozumie však tomu, prečo by mal vyhovieť Vašej žiadosti. Pretože svet mu ponúka toľko zaujímavostí! Najmä v období dospievania je dôležité budovať tréning rozumne a miesto toho, aby ste požadovali príliš veľa, urobte krok späť.
Nebojte sa. Keď ste tú náročnú fázu prekonali, trpezlivý tréning sa vyplatí dvojnásobne!
Psy často chápu správanie svojho dvojnohého priateľa úplne ináč, než to on myslí. Na priblíženie sme pre Vás vybrali tri klasické situácie, kde dochádza k nedorozumeniu medzi človekom a psom – formulované s humorom, keďže myšlienky psa čítať nedokážeme.
Situácia: Pes Alto vidí v 50 metrovej vzdialenosti iného psa, ktorý sa blíži k nemu a jeho pánovi. Reaguje hlasným štekaním: „Poplach, prichádza pes!“
Problém: To je pre jeho pána viditeľne nepríjemné. Rázne kričí: „Alto, buď ticho! To už stačilo! Ticho! “. A pes je stále hlučnejší a nervóznejší.
Ako to chápe pes: „Môj pán sa skutočne rozčúlil! Dobre, že som štekal. Super, teraz dokonca štekáme spolu! Môj pán to síce nevie tak hlasno ako ja, ale spoločne sa nám určite podarí Fiffiho zahnať!“
Riešenie: Existuje možnosť osobitného výcviku proti štekaniu, napríklad na spoločných vychádzkach so psom. Zachovajte pokoj a buďte sebaistý. V žiadnom prípade by ste nemali „štekať“ spolu so psom.
Situácia: Spoločná prechádzka sa stáva skúškou sily: pes Wotan ťahá svojich majiteľov všade, kde zaňuchá niečo zaujímavé. Ten strom, ďalší strom, malý múr – ach, ďalší zaujímavý strom …
Problém: Osoba ide ďalej, ale drží vodítko napäté a myslí si: „Odpor dáva Wotanovi jasne najavo, že jeho správanie nie je žiaduce.“ Sem-tam vodítkom rázne trhne a s dôrazom povie: „Neťahaj!“ No po pár sekundách pes ťahá ďalej.
Ako to chápe pes: „Nepríjemné, že môj pán tak vodítko ťahá. Ale sakra, aj tak dorazíme! Čím viac ťahám, tým lepšie sa dostanem do cieľa.“
Riešenie: Nikdy sa nenechajte psom ťahať, inak bude toto nežiaduce správanie psa odmenené, nakoľko pes sa blíži k svojmu cieľu. Namiesto toho radšej zostaňte stáť, kým sa vodítko opäť neuvoľní. Alebo choďte so svojím psom na opačný smer. V každom prípade si vyžaduje výcvik chôdze na vodítku trpezlivosť.
© steve ball / stock.adobe.com
Situácia: Kríženec Freddy – rodina sa v tomto celkom zhodla – nedostáva žiadne jedlo zo stola. Napokon, nemal by žobrať.
Problém: Dcére Jessice nechutí svoj raňajkový rožok. Formuje z neho teda malé „guličky“, ktoré hádže pod stôl. Jedno sústo a sú preč. Nikto si to nevšimne.
Ako to chápe pes: „Jéj! Konečne niečo aj pre mňa! Odteraz zostanem počas jedenia pri Jessice a budem ju hypnotizovať. Pri každom kúsku čo mi zhodí pod stôl viem, že sa to vypláca.“
Riešenie: Väčšina psov nechápe výnimky. Len čo sa pravidlá poľavia, vložia veľa energie do toho, aby opäť dosiahli čo chcú. Preto: všetci členovia domácnosti by mali súhlasiť a byť dôslední.
Ten, kto pri zložitých situáciách všedného dňa premýšľa, ako situácia vyzerá z pohľadu psa, sa môže vyhnúť možným nedorozumeniam v komunikácii.
Napríklad niektorí milovníci psov majú vo zvyku zaraďovať povely do celých viet: „Jack, sadni si, prosím! Už sme to nacvičili! “To však pes pochopí len zriedka. Jednoduché „sadni!“ je jasný povel.
Načasovanie odmeny je tiež často nesprávne. Alebo sa pes príliš poľudšťuje, a preto nechápe, čo človek od neho chce. Môže pomôcť návšteva psej školy. Pretože často dochádza k užívaniu určitých nesprávnych návykov, ktoré si ľudia neuvedomujú.
Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Vďaka tomu psíkovi hravo, ale dôsledne vysvetlíme, čo od neho očakávame a aké správanie je nežiadúce.
Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Veľkým problémom sa to stáva v prípade, že je pes veľkého plemena a je obtiažne ho zvládať, pokiaľ sa rozhodne ísť iným smerom než Vy. Problémy s chôdzou na vodítku vznikajú už v dobe, kedy je pes ešte malé šteniatko. Ale s potrebnými znalosťami a veľkou dávkou trpezlivosti môžete všetko zvládnuť.
Ak pes neposlúcha, chová sa agresívne voči svojim súrodencom, vykazuje prehnanú potrebu chrániť si „to svoje“ alebo ak nepustí nikoho do blízkosti svojej misky s krmivom, potom je toto správanie vysvetľované ako dominantné a je nutné ho podchytiť. Sú dominantní len alfasamci a máte problém s dominanciou aj v prípade, že pes proste „len“ neposlúcha?
