Írsky vlkodav

Írsky vlkodlav

Írsky vlkodav je jedným z najväčších psov na svete. V stredovekom Írsku sa používal na lov vlkov a medveďov, dnes však slúži výlučne ako rodinný pes. Napriek svojej impozantnej veľkosti je tento chrt veľmi vľúdny a maznavý. Žiaľ, tento priateľský obor je však tiež dosť náchylný na choroby a má pomerne krátku očakávanú dĺžku života.

Írsky vlkodlav: Povaha

Írsky vlkodav sa cíti najpohodlnejšie, ak môže ležať na mäkkej pohovke a pritúliť sa k svojmu majiteľovi. Tento nežný obor má tendenciu zabúdať, že je jedným z najväčších psov na svete a nie len malým izbovým psíkom. Jeho mierne búrlivá povaha tak má za následok nielen nejednu zhodenú vázu, ale aj nejedného nepríliš stabilného člena rodiny. Írsky vlkodav je však v zásade dobrosrdečný pes, ktorý nepotrebuje takmer nič viac ako byť nablízku svojej rodine.

Nežný obor so zmyslom pre rodinu

Toto plemeno je orientované na ľudí a je veľmi prítulné. Vlkodav neustále vyhľadáva očný kontakt so svojím opatrovateľom a uisťuje sa, že mu venuje dostatok pozornosti. Chov len vonku v koterci preto pre tieto spoločenské psy neprichádza do úvahy. Nadovšetko milujú deti a tešia sa, keď je celá rodina pokope. Dokonca aj k cudzím ľuďom je vlkodav otvorený a priateľský – pokiaľ teda prichádzajú s dobrými úmyslami. Vďaka svojej vnímavej a ostražitej povahe rýchlo rozpozná, keď to niekto s jeho rodinou nemyslí dobre, a je schopný v takom prípade odvážne zasiahnuť. Kvôli svojej nedostatočnej ostrosti však nie je vhodný ako výlučne strážny pes. Ktorý zlodej by však chcel skúšať trpezlivosť tohto štvornohého obra?

Nepodceňujte potrebu pohybu a lovu

Vnútorný pokoj, ktorý tento impozantný čistokrvný pes vyžaruje, je pozoruhodný. Je nenáročný, trpezlivý a ľahko sa prispôsobuje rôznym každodenným situáciám. Vrodená vyrovnanosť vlkodava by však nemala zastierať skutočnosť, že bol pôvodne lovcom a bežcom. Ako poľovný pes a chrt má preto stále dosť výraznú potrebu behu a lovecký inštinkt, ktorý by sa nemal podceňovať. Potrebu rýchleho a voľného šprintu možno u vlkodava uspokojiť tzv. coursingom, na dostihoch chrtov alebo na špeciálnych dráhach. Na spoločných prechádzkach alebo výletoch na bicykli alebo na koni ho radšej držte na vôdzke, pretože ho môže kedykoľvek premôcť jeho vnútorný lovecký inštinkt.

Prečo je dôležitá dôsledná výchova

Už len vzhľadom na jeho veľkosť a lovecký inštinkt je u írskeho vlkodava nevyhnutný dôsledný a láskyplný výcvik. Ak sa váš pes skoro naučí najdôležitejšie povely, môžete mu neskôr dať väčšiu voľnosť. Vlkodava, ktorý sa spoľahlivo nechá privolať, môžete na určitých (povolených) miestach pustiť na voľno skôr ako psa, ktorý tento povel ovláda len raz za čas. Od tohto plemena by ste však nemali očakávať slepú poslušnosť. Napriek svojej náklonnosti k ľuďom prejavuje inteligentný a sebavedomý írsky vlkodav niekedy trochu tvrdohlavosti. Preto mu niekedy trvá trochu dlhšie, kým zareaguje na povely. Ak však trochu rozumiete výcviku psov a budete k vlkodavovi pristupovať s potrebnou dôslednosťou, láskou a trpezlivosťou, užijete si s týmto mierumilovným plemenom veľa zábavy.

Čierny írsky vlkodav

Vzhľad a veľkosť

„To je poník?“ – podobné poznámky nie sú na prechádzkach s írskym vlkodavom ničím výnimočným. S priemernou výškou v kohútiku 81 až 86 cm priťahuje tento čistokrvný pes bezpochyby pozornosť – či už chce, alebo nie. Inak skromný írsky vlkodav patrí koniec koncov medzi najväčších psov na svete. Štandard plemena uvádza 79 cm ako minimálnu výšku u samcov. Suky sú o niečo menšie s minimálnou výškou 71 cm. Rekordná výška v kohútiku je 106 cm. Tomu samozrejme zodpovedá hmotnosť týchto obrovských štvornohých priateľov. Samce vážia najmenej 54,5 kg a suky najmenej 40,5 kg.

Hrubosrstý chrt so širokým farebným spektrom

Napriek svojej majestátnej veľkosti a značnej hmotnosti však tento čistokrvný írsky pes nikdy nepôsobí nemotorne. Ako typický chrt má štíhlu svalnatú postavu a hlboký hrudník. Tzv. ružicové uši sú posadené dosť vzadu na úzkej lebke. V pomere k jeho veľkosti sú relatívne malé.

Srsť vlkodavov je hrubá a tvrdá (drôtovitá) a prípustné sú nasledujúce farby:

  • Biela
  • Sivá
  • Čierna
  • Svetlohnedá
  • Červená
  • Žíhaná

Organizácia Irish Kennel Club akceptuje aj všetky farebné variácie, ktoré sa vyskytujú u škótskych jeleních psov.

História

Írsky vlkodav je nielen jedným z najväčších plemien psov na svete, ale aj jedným z najstarších. Rovnako ako jeho blízky príbuzný, anglický chrt, má pravdepodobne pôvod v arabskom svete. Archeologické nálezy dokazujú, že veľké psy podobné chrtom existovali už v starovekom

Egypte a do Európy a na Britské ostrovy sa dostali s Keltmi v treťom storočí pred Kristom. V starovekom a stredovekom Írsku boli tieto veľké a silné psy, ktoré boli vhodné na lov vlkov, medveďov, diviakov a losov, veľmi žiadané. V stredoveku boli medzi vysokou šľachtou, ktorej bolo vlastníctvo týchto impozantných poľovných psov vyhradené, rozšírené tzv. wolfhounds (vlkodavy). Írsky vlkodav sa stal symbolom postavenia a vyhľadávaným darom pre iné európske kráľovské rody.

Zo symbolu postavenia nezamestnaným lovcom vlkov

Tak ako pre mnohých iných poľovníckych psov, aj pre írskeho vlkodava bol skazou vynález strelnej zbrane. Vďaka zbraniam boli poľovnícke psy čím ďalej tým viac zbytočnejšie a vlkodavy tak boli čoraz vzácnejšie. S cieľom zachrániť posledných jedincov bol v polovici 17. storočia zavedený zákaz vývozu vlkodavov z Írska. Počet exemplárov však naďalej klesal a ďalšiu ranu plemenu zasadilo vyhubenie vlka v Británii a Írsku okolo roku 1800. V polovici 19. storočia bolo toto plemeno prakticky vyhynuté. To, že írsky vlkodav dodnes existuje a uznáva sa ako plemeno, je zásluhou Škóta Georgea Grahama. Graham skrížil niekoľko posledných jedincov so škótskymi jeleními psami, dogami, barzojmi a inými plemenami. Výsledný „nový“ a o niečo silnejší a väčší vlkodav bol prvýkrát predstavený na výstavách koncom 70. rokov 19. storočia a čoskoro potom bol uznaný klubom British Kennel Club.

Chov a šírenie plemena v dnešnej dobe

Na prelome 19. a 20. storočia sa prvé chovné zvieratá dostali do Severnej Ameriky a na európsky kontinent, kde však populácia vlkodavov takmer úplne zanikla v dôsledku dvoch svetových vojen. Počet nových vrhov sa v polovici 20. storočia opäť zvyšoval len pomaly, pričom najviac ich bolo tak ako predtým zaznamenaných na Britských ostrovoch a v Severnej Amerike. Hoci sa írsky vlkodav od 70. rokov 20. storočia opäť začal častejšie chovať v kontinentálnej Európe, mimo anglosaské oblasti je toto veľké čistokrvné plemeno stále zriedkavé.

Hlavný cieľ chovateľov: Zdravie

Ako (takmer) všetky obrovské plemená, aj írsky vlkodav, žiaľ, trpí mnohými zdravotnými problémami. Chov čoraz väčších a rýchlejších psov spôsobil, že zdravie plemena sa dostalo do úzadia. Priemerná dĺžka života vlkodavov je tak dnes len šesť až sedem rokov. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2005 sa len 9 % všetkých vlkodavov dožíva 10 a viac rokov. Väčšina však umiera pred dosiahnutím 8 rokov a niektorí sa dokonca dožívajú len 5 rokov. Táto pomerne nízka očakávaná dĺžka života našťastie prinútila mnohých chovateľov zamyslieť sa. Pre serióznych chovateľov je tak dnes zdravie plemena opäť najvyššou prioritou.

Írsky vlkodlav šteniatko

Aké choroby sú typické pre toto plemeno?

Problémy s kosťami a kĺbmi, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DBK) a dysplázia lakťového kĺbu (DLK), stále patria medzi najčastejšie ochorenia írskeho vlkodava. Medzi ďalšie často diagnostikované choroby však patria aj srdcové choroby, torzia žalúdka, epilepsia a rakovina kostí. Samozrejme, nie každého írskeho vlkodava postihne niektorá z uvedených chorôb, ale riziko je v porovnaní s inými zdravými plemenami psov stále veľmi vysoké. O to dôležitejšie je vybrať si chovateľa s rozmyslom.

Na čo by ste si mali dať pozor pred kúpou tohto plemena

Každý, kto má záujem o kúpu írskeho vlkodava, by preto v žiadnom prípade nemal brať tému chorôb na ľahkú váhu. Samozrejme by vám to nemalo zabrániť v kúpe tohto plemena, ale pri výbere vhodnej chovateľskej stanice by ste mali venovať zvýšenú pozornosť zdraviu chovnej línie. Aj keď vás chovateľ ubezpečuje, že jeho psy sú zdravé, a aj keď rodičia pôsobia zdravým dojmom, nemali by ste sa spoliehať len na to. Požiadajte o rodokmeň šteniat a venujte pozornosť tomu, koľko sa dožili starí rodičia a prarodičia. Taktiež sa stretnite s chovateľom osobne a presvedčte sa priamo na mieste, ako veľmi mu skutočne záleží na zdraví a blahu jeho zvierat.

Koľko stojí írsky vlkodav?

Rozumie sa samo sebou, že šteňa zo zdravej línie, ktoré prešlo všetkými zdravotnými prehliadkami, niečo aj stojí. Súčasná cena šteniat írskeho vlkodlaka u renomovaných chovateľov je približne 1 500 až 2 000 eur. Od údajných „výhodných ponúk“ z internetu alebo novín dajte radšej ruky preč, pretože nezriedka sa stáva, že ušetrené náklady treba zaplatiť dvoj- až trojnásobne za účty u veterinára.

Ako udržať írskeho vlkodava zdravého

Zodpovednosť za zdravie plemena však nenesie len chovateľ. Ako kupujúci musíte tiež dbať na zdravie svojho psa. Koniec koncov, genetický materiál nie je to jediné, čo rozhoduje o tom, či pes neskôr ochorie alebo nie. Strava, starostlivosť a chov zvieraťa môžu tiež zvýšiť alebo znížiť riziko vyššie uvedených chorôb.

Výživa írskeho vlkodava

Objavte našu ponuku granúl alebo mokrých krmív pre psov!

Aký je rozdiel medzi zdravým krmivom a krmivom nižšej kvality? Je suché krmivo lepšie ako mokré krmivo a je BARFovanie lepšie ako varenie? Názory na správny spôsob kŕmenia psov sú také rôznorodé ako ponuka krmív pre zvieratá v supermarketoch. Rozhodujúci však nie je ani tak typ stravy, ale skôr to, čo by vlastne krmivo pre psov malo obsahovať a čo nie. Tak ako všetky psy, aj vlkodavy potrebujú predovšetkým mäso, ktoré by sa malo dopĺňať zeleninou, ryžou, zemiakmi alebo rezancami. Naopak hotové krmivá často obsahujú neprimerane vysoký obsah obilnín a pridávajú sa do nich aj zbytočné prísady, ako je cukor, sója alebo zvýrazňovače chuti. Preto vždy dbajte na to, aby krmivo malo vhodné zloženie, teda veľa kvalitného mäsa, zeleniny a len málo obilnín, a to bez ohľadu na to, či si ho varíte sami alebo používate hotové krmivá.

Biely írsky vlkodlav

Koľko krmiva potrebujú írske vlkodavy?

Taký veľký pes ako írsky vlkodav prirodzene zje viac ako malý jazvečík. Aj pre neho však platí, že čím výživnejšia je jeho strava, tým menej jej potrebuje. Inými slovami – dôležitá nie je kvantita, ale kvalita. Dobré krmivo optimálne pokrýva nutričné potreby psa. Tie nezávisia až tak od plemena, ale skôr od individuálnych faktorov, ako je vek, hmotnosť, veľkosť a miera aktivity. Napríklad pes, ktorý často športuje, prirodzene potrebuje viac energie ako rodinný pes, ktorý sa pohybu venuje len minimálne. Taktiež šteňatá potrebujú iné zloženie krmiva ako dospelé psy. Keďže vlkodavy majú tendenciu veľmi rýchlo rasť, ich rast nesmie byť dodatočne stimulovaný nadmerným príjmom energie. Predčasný rast v prvých mesiacoch života totiž neskôr často vedie k bolestivým problémom s kĺbmi (napr. DBK). Nesprávny pomer vápnika a fosforu v krmive môže tiež negatívne ovplyvniť rast kostí mladého psa.

Okrem správneho zloženia krmiva môžete pre zdravie svojho vlkodava však urobiť ešte viac. Najmä vo fáze rastu sa vyhýbajte stúpaniu po schodoch alebo iným prudkým pohybom, ktoré psa preťažujú a neskôr môžu viesť k ochoreniam kostí a kĺbov. Keďže vlkodavy sú, podobne ako mnohé veľké psy, náchylné na nebezpečnú torziu žalúdka, mali by ste sa uistiť, že po jedle dostatočne odpočívajú. Odporúča sa tiež rozdeliť dennú dávku krmiva na približne dve až tri jedlá. Osvedčili sa aj misky s nastaviteľnou výškou, ktoré dokážu držať krok s rýchlym rastom vlkodavov a zabraňujú tomu, aby sa pes musel pri jedle príliš zohýbať a držať nepríjemný postoj.

Chov a staroslivosť o vlkodava

Pokojná povaha írskeho vlkodava znamená, že so stoickým kľudom prijíma väčšinu toho, čo mu jeho pán ponúkne – či už ide o krmivo, druh každodenného pohybu alebo iné životné podmienky. Dokonca znáša aj choroby, až kým nie je často neskoro. Spoliehať sa na to, že vám pes dá vedieť, keď mu niečo chýba, môže mať u tohto plemena fatálne následky. Preto sa sami uistite, že váš pes dostáva správnu stravu, že má potrebné množstvo pohybu, ktoré zodpovedá jeho loveckej a chrtej povahe, a pozorne sledujte zmeny v jeho správaní, pohybe alebo na tele (napríklad úbytok či prírastok hmotnosti). Môžu to byť prvé príznaky choroby a mali by ste ich konzultovať s veterinárom. Zmeny v štruktúre srsti môžu taktiež poukazovať na nesprávnu stravu alebo ochorenie. Hoci je starostlivosť o srsť hrubosrstého vlkodava veľmi nenáročná a úplne postačí občasné vykefovanie, mali by ste svojho psa vždy pozorne sledovať.

Prečítajte si aj naše články o tom, ako navyknúť šteňa na nový domov: základné vybavenie a tipy!

Naše najobľúbenejšie články
8 min

Zlatý retríver

Stredne veľký pes Zlatý retríver je ideálny k deťom a je ideálnym rodinným psom.  Je veľmi orientovaný na človeka a je vrtký, potrebuje veľa pohybu. Starostlivosť o jeho srsť nie je náročná.
12 min

Labradorský retríver

Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.
7 min

Pomeranian

Títo malí huncúti Vás nezaujmú svojou výškou, ale skôr priateľskou povahou, sebadôverou a energiou. Nie je teda divu, že si pomeranian získava srdcia mnohých milovníkov psov.