Starostlivosť o zdravie mačky

Naši mačací miláčikovia nám často dajú najavo, že sú chorí, až keď je to naozaj vážne. Indíciou ochorenia vyžadujúceho liečbu môže byť, ak mačka stratí chuť do jedla. Existujú však výnimky: Napríklad psi alebo tiež králiky nechcú jesť, keď majú bolesť zubov, u mačky to tak ale väčšinou nie je.

Mačku možno označiť za zdravú, ak je schopná viesť typický mačací život bez akýchkoľvek bolestí a konzumácie liekov.

Odporúčame mačku starostlivo pozorovať a absolvovať pravidelné vyšetrenia u veterinára.

U mačky, ktorá žije voľne vonku, máte len obmedzené možnosti, ako skontrolovať jej zdravotný stav. Koniec koncov, trus a moč môžete skontrolovať len vtedy, keď mačka navštívi mačaciu toaletu. Ak vykonáva potrebu výhradne v prírode, nemáte žiadnu šancu toto zdravotné kritérium posúdiť.

Dbajte na to, aby stolica vybratá z mačacej toalety na veterinárne vyšetrenie obsahovala čo najmenej steliva. Ak mačka očividne trpí a necíti sa dobre, navštívte veterinára okamžite. Uvedomte si, že rady či zdanlivo odborné texty z internetu nemôžu nahradiť vyšetrenie odborníkom.

Aké sú typické ochorenia mačiek?

Červy: Napadnutie červami je u voľne žijúcich mačiek pomerne časté. Z tohto dôvodu sa odporúča robiť pravidelné odčervenie. Napadnutie parazitmi sa môže prejaviť hnačkou, strapatou srsťou, za určitých okolností môže viesť aj k vyčerpaniu a dehydratácii a k celkovému zhoršenému zdravotnému stavu. Pri obzvlášť závažnom priebehu môže dôjsť aj ku črevnej obštrukcii alebo peritonitíde. Našťastie možno pri vyšetrení stolice zreteľne identifikovať vajíčka parazitov.

Napadnutie červami možno liečiť odčervovacími prípravkami.

Chlamýdie: Patogén chlamydophila felis infikuje očnú spojovku. V dôsledku toho sa infekcia prejavuje zápalom spojoviek (konjunktivitída). Výrazným príznakom je slzenie oka, po niekoľkých dňoch môže byť zasiahnuté aj druhé oko. Pri závažnom priebehu choroby môže dôjsť k výraznému poškodeniu oka. Ďalšími príznakmi môže byť nachladenie a horúčka.

Najčastejšie toto ochorenie postihuje mačky vo veku piatich týždňov až deviatich mesiacov. K prenosu dochádza priamym kontaktom s očným sekrétom postihnutej mačky. Môže dôjsť tiež k prenosu na človeka.

Parazita možno detekovať spojovkovým sterom. Ak mačka nie je očkovaná, môže podezrenie na toto ochorenie potvrdiť tvorba protilátok.
Základom liečby sú vhodné antibiotiká. Liečba trvá zhruba štyri týždne.
Za určitých podmienok, ktoré posúdi veterinár, môže byť odporučená vakcína proti chlamydiám. Ta prichádza do úvahy len ak je mačka vystavená zvýšenému riziku infekcie, napríklad v útulku.

Toxoplazmóza: infekcia toxoplazmou (toxoplasma gondii) sa nazýva toxoplazmóza. Toxoplazmy sú jednobunkové mikroorganizmy. Tento parazit je rozšírený po celom svete a okrem mačiek postihuje tiež rysov, ocelotov a pumy. K prenosu dochádza trusom napadnutých mačiek alebo infikovanou korisťou ako sú myši a vtáci. U voľne žijúcich mačiek je riziko infekcie oveľa vyššie ako u mačiek žijúcich výhradne v byte.

Zjavnými príznakmi choroby sú strata chuti do jedla, strata hmotnosti, letargia, respiračné ťažkosti, horúčka, zvracanie, hnačka, neurologické deficity a zápaly svalového systému. Veterinár určí, či je Vaša mačka infikovaná. Po jedinej infekcii sa často stáva, že má mačka v krvi vytvorené protilátky.

Veterinár určí pomocou krvného testu, či je mačka infikovaná toxoplazmou. Každé dva týždne vykoná aj vyšetrenie stolice.
Pri liečbe sa používajú antibiotiká a antiparazitiká.

Besnota: Je spôsobená vírusom a je rozšírená po celom svete. Nakaziť sa mačka môže, ak ju pohryzie zviera nakazené besnotou, ale aj kontaktom, napr. olizovaním alebo škrabaním. Parazit prenikne do tela mačky slinami cez rany alebo sliznicu, kde nájde cestu do mozgu prostredníctvom nervových traktov. Tam sa vírus rozmnoží. Odtiaľ sa potom rozšíri po celom tele a dostane sa mimo iné aj do slinných žliaz. K prenosu dochádza pohryzením. Nie všetky zvieratá nakazené besnotou napadajú ostatné zvieratá, naopak sú nápadne krotké. Môže trvať až 200 dní, predtým ako sa prejavia prvé príznaky.

Približne dva až sedem týždňov po nakazení sa prejavia príznaky, ako je strata chuti do jedla, bolesť hlavy, závraty, zvracanie, bolesť v krku a horúčka. Môžu byť sprevádzané nekľudom a úzkosťou, rovnako ako strachom z vody. Celková nadmerná citlivosť sa prejavuje zvýšeným slzením, nadmerným potením a rozšírenými zorničkami. Sliny odkvapkávajú z úst, aby nedochádzalo k prehĺtaniu a s tým spojenými kŕčami. Potom sa objavujú záchvaty.

Po troch až piatich dňoch dochádza k úmrtiu zvieraťa. Preukázateľne môže byť choroba zistená až u mŕtveho zvieraťa. Prevenciou proti besnote je vakcinácia. Po základnej imunizácii je nutné preočkovanie po troch rokoch. Odporúčame vakcináciu u všetkých voľne žijúcich mačkách.

Čo môžem urobiť pre zdravie svojej mačky?

Ako majiteľ mačky môžete urobiť veľa pre zdravie svojho milovaného mačacieho miláčika. Samozrejme sa môže stat, že mačka niekedy ochorie. Je však dôležité poradiť sa s veterinárom, ak máte akékoľvek pochybnosti, pretože mačky, ako sme už písali, majú tendenciu ochorenie skrývať. Toto správanie je inštinktívne, pretože vo voľnej prírode je pre mačku nebezpečné ukázať slabosť a stat sa tak ľahko korisťou.

Odporúčame tiež zmysluplné očkovanie. Veterinárny lekár môže rozhodnúť na základe niekoľkých parametrov, ktoré vakcíny sú pre Vašu mačku vhodné. Avšak aj Vy, ako majiteľ/ka mačky by ste mali byť tiež dobre informovaný/á o tom, aké očkovania sú nevyhnutné a v akom intervale je nutné ich podstúpiť.

Pre očkovanie platia určité hranice: Len toľko, koľko je nutné a ak možno, čo najmenej. Vakcína nezaručuje 100% ochranu proti chorobe. Užitočnosť očkovania je však oveľa vyššia ako riziko spojené s týmto očkovaním.

Aj pravidelné odčervovanie je nevyhnutné, pretože napadnutie červami môže byť nebezpečné nielen pre mačku, ale tiež pre človeka, ak má oslabený imunitný system. To isté platí pre deti.

Veľmi cenené sú tiež homeopatiká. S ich pomocou je možné urobiť veľa pozitívneho. Uvedomte si však, že účinok homeopatických vakcín nebol nikdy dôkladne testovaný a preukázaný. Odporúčame preto pokračovať v liečbe konvenčným spôsobom.